ZLODEJ je človek ktorý kradne. Kradnúť znamená prisvojovať si cudzie veci bez dovolenia. Počas viac než 19 ročnej existencie Slovenskej republiky, každá jedna vláda, každý jeden rok vytvárala deficit. Finálnym výsledkom tohto konania je súčasný dlh viac ako 32 miliárd €, ktorý neustále narastá. Týmto konaním okradli nielen nás, ale aj budúce generácie, ktoré budú buď musieť splácať ich dlhy spolu s úrokmi, alebo sa vzbúriť. Priebeh deficitov v percentuálnom vyjadrení ukazuje graf v titulke (pozn.: chýbajúce hodnoty: v roku 1993 to bolo -31,2%, v roku 1994 to bolo -6,1%), prípadne priebeh nárastu dlhu verejnej správy si môžete pozrieť >>tu<<.
Túto bandu zlodejov čo to spôsobili, by sme mohli rozdeliť do 4 kategórií.
RADOVÝ ZLODEJ (v politickej reči poslanec) – je najväčšia skupina zlodejov, ktorá legitimizuje celú zlodejinu s deficitom. V tej obrovskej skupine sú aj zlodeji, ktorí sa snažia skrývať svoje zlodejiny za to, že hlasovali proti. Avšak keďže boli proti iba stlačením tlačidla (čo ako vieme je iba trápne gesto, ktoré nič nerieši), jednoznačne ich môžeme hodiť do jedného vreca s tými čo hlasovali za. V doterajšej histórii ich boli stovky, takže z toho dôvodu tu zoznam neuvediem.
ZLODEJ TVORITEĽ (v politickej reči minister financií) – to je človek, u ktorého to začína, po spolupráci s ďalšími zlodejmi vytvorí návrh štátneho rozpočtu. Bez ohľadu na názor obyvateľstva vždy s deficitom, lebo bez toho to údajne nie je možné (čo v preklade znamená že nie je možné vytvoriť štátny rozpočet bez deficitu a zároveň plniť vrecká kamarátom). Doterajší tvoritelia: Július Tóth, Rudolf Filkus, Sergej Kozlík, Miroslav Maxon, Brigita Schmögnerová, František Hajnovč, Ivan Mikloš (2x), Ján Počiatek, Peter Kažimír.
ZLODEJ PREDSTAVENÝ (v politickej reči premiér) – po radových zlodejoch, a tvoriteľovi je to ďalšia osoba, ktorá by mohla rozpočet s deficitom poslať k vode (napríklad tak, že odmietne byť ďalej premiérom), avšak ako vieme to sa nikdy nestalo… Predstavených sme mali zatiaľ týchto: Vladimír Mečiar (2x), Jozef Moravčík, Mikuláš Dzurinda (2x), Róbert Fico (2x), Iveta Radičová
ZLODEJ SCHVAĽOVAČ (v politickej reči prezident) – keď zlodejina prejde cez všetkých zlodejov, je to posledná osoba, ktorá to môže ako tak vetovať. Doteraz sme mali týchto schvaľovačov: Michal kováč (2x), Rudolf Schuster (2x), Ivan Gašporovič(2x).
V doterajšej histórii sa ANI JEDEN z ktorejkoľvek kategórie zlodejov nevzdal svojho teplého miestečka s odôvodnením, že zanechávam toto spoločenstvo ľudí, nakoľko nehanebne okráda budúce generácie. A nemenej zarážajúce je, že spoločnosť sa naďalej dokáže kvôli týmto zlodejom minimálne hádať, ak nie dokonca aj pobiť. A pritom všetci do jedného sú rovnakí. Či pravica, či ľavica, cez dlhy (a nielen cez ne) nás okrádajú všetci. Všetkým sú ľudia a ich názory ukradnuté. Pretože toto je partokratický systém, kde banky a korporácie cez poslancov presadzujú svoje záujmy a nie záujmy nás všetkých. Až vtedy, keď toto pochopí tých cca 55% ľudí, čo ešte stále vidia zmysel vo voľbách, prestanú sa ich zúčastňovať a dajú sa na cestu nenásilného odporu voči tomuto skazenému systému, až vtedy sa to celé môže pohnúť k lepšiemu. Pokiaľ sa to nestane, naďalej budeme prešľapovať na mieste ak nie dokonca kráčať nazad…
