Dnes sa pred budovou parlamentu konal protest zdravotných sestier, ktorým veľmi fandím, nakoľko sa s nimi zaobchádza ako s handrami. Keď som išiel s vlajkou cez mesto, deduško pofajčievajúci na lavičke okolo ktorého som prechádzal sa ma spýtal: „tak čo, nejaký futbal?“. Ale keď som ho uviedol do obrazu, že idem na protest pred parlament, tak mi s úsmevom povedal: „tak to si si mal nabrať kamene a nie vlajku“. Krásny dôkaz toho, ako si bežní ľudia vďaka dlhoročnému správaniu sa poslancov ctia spomínanú inštitúciu…
Počas protestu som väčšinu času postával len tak obďaleč, počúval rečnenie ľudí za mikrofónom… Počas protestu sa pri mne zastavila skupinka 3 ľudí s otázkou, či hovorím anglicky (oni boli z Kanady). Keď som povedal že trošku hej, chceli vysvetlenie, že kto sú tí ľudia a kvôli čomu protestujú. Hovorím, že to sú zdravotné sestry a protestujú za svoje platy. A keď som im na otázku o výške ich platu povedal že 400-500€, zostalo chvíľku ticho… Všetci premýšľali… Potom sa jeden z tej trojice spýtal, že či eur. Po kladnej odpovedi prišla ihneď ďalšia otázka: „týždenne?“ Povedal som, nie, to je ich mesačný plat. Nato všetci traja, ako keby to mali nacvičené povedali „What?“. Keď som následne vysvetlil, že také majú platy na Slovensku, iba krútili hlavami a pýtali sa ma: „A to prečo ich tu je tak málo? A keď ich platí štát tak mizerne, prečo tá budova vôbec ešte stojí?“ Na to som už fakt nevedel odpovedať, tak som iba povedal, že Slováci sú mierna povaha. Potom nám všetkým ešte zaželali veľa šťastia a vybrali sa na Bratislavský hrad…
Úprimne povedané, bol som celkom prekvapený, že ľudia majú také násilnejšie reakcie. Ja som skôr za kľudné ale o to efektívnejšie riešenia. Inak čo sa samotného protestu týka, tak ten bol typicky slovenský. Pomenej ľudí, kľudná atmosféra. Ale jedna vec mi na proteste naozaj prekážala. Bolo to fakt, že jeden z rečníkov uviedol ako príklad úspechu Václava Havla a ešte aj štrngal kľúčmi. Či sa Vám to páči alebo nepáči, celá nežná revolúcia bolo dobre zinscenované divadlo. Ľudia čo to pripravovali, už niekoľko rokov predtým vedeli že komunizmus je neudržateľný a preto pripravili to čo pripravili, pán Havel bola iba figúrka… A väčšina ľudí dodnes žije v tom, že to oni si niečo vybojovali na námestí…
A pomaly začínam nadobúdať presvedčenie, že aj dnešné politické elity vedia, že tento systém je neudržateľný a preto sa na poslednú chvíľu snažia ešte čo možno najviac nabaliť z verejných financií predtým, ako vedenie štátu skutočne prenechajú občanom. Ako inak sa dá vysvetliť, že v čase keď je štát rekordne zadĺžený, nie sú peniaze na platy sestier, učiteľov atď atď. Ale stále sa nájdu peniaze na štátny dopravný servis (150 miliónov €), úver pre Bratislavské letisko (43 miliónov €), odkúpenie súkromnej poisťovne, pravdepodobne aj dotácia na národný futbalový štadión atď atď.
Robiť protesty ako ten dnešný je síce povzbudujúce, ale čo sa týka nátlaku na vládu a poslancov, tak ten je minimálny. A preto ak chceme vládnucu zberbu naozaj nenásilne pritlačiť k múru, jediný spôsob ako to urobiť nie sú protesty, ale odstrihnúť ich od našich peňazí pochádzajúcich z našich daní… Ktoré oni s takou radosťou a bez okolkov dlhé roky rozkrádajú…
