„Prosíme tých, ktorí sa nami súhlasia, aby sa k nám pripojili.“ Týmito slovami končí výzva „Zastavme Putina!“, o ktorej medializáciu sa postaralo viacero médií. K zastaveniu Putina vyzýva 10 osôb, medzi nimi aj traja ľudia pôsobiaci na Slovensku.
„Spoločne vyzývame našich západných spojencov v EÚ, NATO i USA, aby rozhodnejšie ako doteraz obhajovali politickú stabilitu, slobodu a demokraciu v strednej a stredovýchodnej Európe. A apelujeme na vlády všetkých našich krajín, aby v tom boli solidárni s našimi západnými spojencami“ uvádza sa v popise výzvy.
A toto je zoznam spomínaných osôb, spolu s ich charakteristikou z výzvy v originálnom znení (text písaný kurzívou) doplnenou o poznámky (tučný text):
Martin Bútora, sociolog, spoluzakladatel Veřejnosti proti násilí, býv. velvyslanec Slovenské republiky v USA /pozn. aj poradca prezidentov Havla aj súčasného Kisku, bývalý člen správnej rady Nadácie Otvorenej Spoločnosti – Open Society Foundation /
Miroslav Kusý, signatář Charty77, slovenský filosof a politolog /pozn. aj bývalý vedúci ideologického oddelenia Ústredného výboru KSČ, neskorší podpredseda VPN/
Grigorij Mesežnikov, slovenský politolog a publicista, prezident IVO (Inštitút pre verejné otázky) /pozn. ale aj bývalý zamestnanec Ústavu marxizmu-leninizmu UK v Bratislave aj člen správnej rady Nadácie Otvorenej Spoločnosti – Open Society Foundation/
Martin Palouš, býv. mluvčí Charty77, býv. velvyslanec ČR v USA a při OSN, vysokoškolský učitel /pozn. aj bývalý predseda Českého helsinského výboru, riaditeľ Knihovny Václava Havla/
Luboš Dobrovský, signatář Charty77, býv. ministr obrany ČSFR, býv. velvyslanec ČR v Moskvě /pozn. ale aj bývalý člen KSČ, či vedúci kancelárie prezidenta Václava Havla, jeho pôvodné meno je Luboš Hamerschlag/
Luděk Niedermayer, poslanec Evropského parlamentu, býv. viceguvernér ČNB /pozn. ale aj člen správnej rady Open Society Fund Praha, v roku 1996 ho Václav Havel ako 29 ročného vybral do bankovej rady ČNB/
Bohumil Doležal, signatář Charty77, před listopadem 1989 tajemník Demokratické iniciativy, býv. poslanec FS ČSFR a poradce premiéra Klause, politolog a publicista
Karel Štindl, před listopadem 1989 místopředseda Demokratické iniciativy, vysokoškolský učitel, býv. velvyslanec ČR ve Varšavě a v Kyjevě
Pavel Svoboda, poslanec Evropského parlamentu
Jaromír Štětina, poslanec Evropského parlamentu
Týchto 10 osôb má viac spoločných znakov, ako by sa na prvý pohďad mohlo zdať. Okrem toho, výzva náhodou prišla práve v čase summitu NATO vo waleskom Newporte, na ktorom podľa slov ministra obrany SR Martina Glváča slovenský „pán prezident vo svojom príhovore prisľúbil vybudovanie logistickej základne v Poprade pre potreby aliancie na našom území“.
Prezident Kiska už v polovici mája hovoril o tom, že by sme mali „jasne a poctivo povedať našim občanom, aké máme záväzky vo vzťahu k NATO, ako ich napĺňame a ako do budúcna chceme postupovať z pohľadu bezpečnosti našej krajiny, z pohľadu toho, že sme členmi NATO, ktoré našu bezpečnosť spolu s nami zabezpečuje.“
A pred spomínaným summitom NATO oficiálne potvrdil zbrojenie slovami: “v oblasti výdavkov na obranu sa zaviažeme zastaviť pokles výdavkov a taktiež chceme do roku 2016 dosiahnuť stav, aby sme 20 percent z rozpočtových nákladov na obranu venovali modernizácii slovenskej armády. Do roku 2020 plánujeme dosiahnuť na slovenský obranný rozpočet 1,6 percenta z HDP”
Avšak ďalšej internetovej výzve s názvom Petícia za vypísanie referenda o neutralite Slovenska, ktorú podpísalo už viac ako tisíc ľudí médiá takú reklamu ako tej vyššie spomínanej nerobia. Tá sa snaží prekaziť plány vojnových štváčov, keďže ľudí víta slovami:
„V súčasnosti sa čoraz viac roztáča koleso zbrojenia. Podporujú sa konflikty a rozpútavajú vojny, na ktorých zarábajú zbrojárske koncerny. My sme počtom malý národ a neubránime sa ani po zuby ozbrojení prípadnému nepriateľovi. Armáda nám je zbytočná a zbytočne sa vyhadzujú peniaze na zbrane, ktoré by sa dali lepšie využiť. Nechceme na nikoho zaútočiť a chceme so všetkými susedmi udržiavať dobré vzťahy. Armádu treba pretransformovať na jednotky rýchlej pomoci počas prírodných katastrôf, ktorých je čoraz viac.“
