Od vzniku samostatnej SR a v podstate už od roku 1990, sú občania súčasťou jedného pravidelne sa opakujúceho podvodu s názvom voľby. Aby to všetko bolo na oko v poriadku, politici s veľkou obľubou používajú formulku, nechajme na občanov, nech rozhodnú prostredníctvom slobodných a demokratických volieb… Aká je však realita?
Poďme najskôr na slovíčko slobodné… Pod pojmom slobodných volieb by sa mala skrývať slobodná voľba výberu. Čiže, keď si ľudia chcú zvoliť hoci aj Ferka Mrkvičku, pretože je šikovný, čestný, charakterný a má za sebou výsledky, zvolia si za svojho predstaviteľa Ferka Mrkvičku. Tomu sa hovorí slobodná voľba. Aká je však slobodná voľba ponúkaná týmto systémom? Ľudia si môžu „slobodne“ vybrať iba z toho odpadu, čo na nich vypľuje systém. A samozrejme to nie je nič čestné, charakterné, úprimné atď. Nebudem zachádzať príliš do detailov, ale do tejto ponuky sa spomínaný Ferko Mrkvička nikdy nedostane. Pýtate sa prečo? No odpoveď je jednoduchá. Systém to má ošetrené tak, aby sa tam ľudia ako Ferko Mrkvička nedostali. Ak sa chce uchádzať o hlas ľudí, má totiž viac-menej iba takéto možnosti. Prvou je dlhšiu dobu lízať riť nejakému mafiánskemu zbohatlíkovi, aby mu nejaké jeho peniaze pustil na vytvorenie strany, zaplatenie kaucie atď. Samozrejme s tým, že v prípade úspechu sa bude riadiť tou riťou a nie rozumom…. Druhá možnosť je lízať riť predsedovi už existujúcej strany, prípadne jeho podriadeným, čo ho vytiahne na ich kandidátku… História dokazuje, že tá druhá možnosť je častokrát štartovacou dráhou k prvej možnosti, nakoľko väčšina predsedov bola po určitom čase od toho lízania taká pošpinená, že podriadeným lízačom z ich kandidátky sa otvorila cesta priamo k finančnej riti, s vlastnou, novou a samozrejme „zaručene lepšou“ stranou… Funguje to takto od Mečiara, cez Dzurindu, Fica až najnovšie po Lipšica…
A skúsme sa pozrieť aj na tie „demokratické“ voľby. Demokracia je slovo pochádzajúce z gréčtiny a v preklade znamená vládu ľudu. Už to, že pri voľbách si ľud môže vybrať iba z lízačov zadkov je v rozpore s demokraciou. Nehovoriac o tom, že hlas tých, ktorým je nechutné si vyberať z tých pošpinených parazitov, práve vďaka týmto lízačom prakticky neexistuje, keďže si to ošetrili zákonom. Rovnako si ošetrili zákonom aj to, že ľud môže „pokojnou cestou“ meniť tieto pošpinené tváre iba raz za 4 roky, bez ohľadu na to, čo robia. Jediná výnimka je, keď sa lízači pri tom lízaní zadkov pohádajú skôr a odhlasujú predčasné voľby…
Zhrnuté a podčiarknuté: sloboda volieb spočíva v tom, či idete alebo nejdete voliť a demokracia spočíva v tom, že si môžete raz za 4 roky vybrať zopár lízačov, čo vám ponúkne systém. Čo sa volieb týka existuje jedna krutá pravda: „keby sa dalo voľbami naozaj niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali….“
Azda jediný spôsob, ako sa dá legitímne s týmto podvodom „bojovať“, je voľby lízačov ignorovať. Nebudú síce neplatné, nakoľko lízači si to tiež pre istotu ošetrili zákonom, ale minimálne ich to pekne zosmiešni. Rovnako ako ich slobodný a demokratický systém. A že je to iba trápne divadlo, začína chápať čoraz viac občanov. Svedčí o tom štatistika volebnej účasti parlamentných volieb, ktorá sa prepadla o cca 40 percent. Aj keď lízači s obľubou používajú výhovorku, že to je z dôvodu nezáujmu ľudí o veci verejné, aby tak ešte stále voliacu väčšinu ako tak držali v naivnej predstave, že ich „slobodné a demokratické“ voľby sú stále dobré riešenie.
PS.: v poslednej dobe, s pravdepodobne blížiacim sa koncom tohto špinavého systému sa začínajú kade tade objavovať teórie, že medzi lízačmi sa nachádzajú aj „super“ osoby, ktoré by mohli byť použiteľné v budúcnosti. Avšak ak nechceme dopadnúť tak, ako pri divadle nazvanom revolúcia v 89, treba odstaviť všetkých lízačov, až do posledného. Lebo lízač zadkov vždy len lízačom zostane. Zmeniť môže jedine rétoriku…
