„Letcom je známy obraz, na ktorom lietadlo, stúpajúce do výšky, necháva za sebou vysoko nad zemou oblačné pruhy, ktoré sa celkom odlišujú od obyčajných mračien. Počuli sme reči aj o tom, že ľudia pokladali tieto pásy za dym po zásahu lietadla, za dym umele vypúšťaný na zahmlenie lietadla alebo zeme. Nie je to však pomocou dýmovnice, zásahu lietadla, nie je to vôbec z ľudí alebo aparatúr vmontovaných do stroja. Je to prírodný fyzický kaz zmeny skupenstva vody, ktorá ako para z výfuku dostáva sa do styku s mrazivým výškovým vzduchom. Tieto mračná sú na podklade belasého blankytu nádherne viditeľné a tiahnu sa bezprostredne od plávajúceho lietadla smerom nazad. Mračná sa tvoria, ako je známe, tak, že vodné pary vystupujú vysoko nad zem, kde sa účinkom zmenšeného tlaku vzduchu rozťahujú a kondenzujú, čiže prechádzajú z plynného skupenstva do kvapalného. Toto srážanie výdatne podporujú pri výfukových plynoch lietadla malé čiastočky sadze, ktoré takto tvoria kondenzačné jadrá, na ktorých sa pary, čakajúce na popud, kondenzujú. Za lietadlom sa totiž tvoria veľmi rýchle prúdy víriaceho vzduchu, ktorý sa energicky mieša s parami výfuku motora. Pary sú pomiešané so sadzami. Okolitý vzduch pary sa rýchle ochladzuje a spôsobuje okamžitú kondenzáciu alebo sublimáciu. Tento dej začína niekoľko metrov za výfukom, kde už nie je také silné vírenie.
Pre letcov samých tieto lietadlové oblaky nie sú vítané, lebo prezrádzajú ich polohu. Chránia sa proti nim tak, že lietajú v takej výške, kde sa výfukové mračná netvoria. (Niže päť tisíc m) Len čo pilot spozoruje, že sa začnú tvoriť, jednoducho ich rozsah zmenší priškrtením plynu, čím sa privádza menej vodných pár do výfuku, alebo ak ich chce úplne vylúčiť, sletí strmhlavým letom do menšej výšky, kde tento zjav prestáva a v zápätí začne opäť stúpať.“
Toto je text článku, ktorý bol pod názvom „Lietadlové oblaky“ zverejnený v 10. čísle povstaleckého denníka Bojovník, ktorý vyšiel 17. septembra v roku 1944.
Titulná fotografia je obrázok z videa Memphis Belle WWII Bomber Contrails – 1944
