Alternatívne spravodajstvo, nezávislé médiá. V poslednej dobe sa človek s týmito výrazmi stretáva na každom kroku. Nové a nové projekty zastrešujúce sa týmito prívlastkami rastú od roku 2013 ako huby po daždi. Ale sú tie médiá naozaj nezávislé? A ponúkajú naozaj alternatívne spravodajstvo?
Pozrime sa najskôr na to alternatívne spravodajstvo. Veľkým spravodajským serverom a médiám (SME, Denník N, RTVS, Markíza, …) je oprávnene vyčítané, že ich správy sú klamlivé, jednostranné, zavádzajúce, manipulatívne, atď. V podstate obyčajná, ale sofistikovane podávaná propaganda.
A čo by malo byť alternatívou k takémuto spravodajstvu? Pravdivé, všestranné, nezavádzajúce, nemanipulatívne spravodajstvo alebo iba sofistikovane podávaná opačná propaganda?
Myslím, že sa zhodneme na tom, že by to malo byť to, čo je vo vyššie uvedenej vete napísané pred alebo. Hodnotenie, či slovenské „alternatívne“ spravodajstvo šírené „alternatívnymi“ médiami také naozaj je nechám na každom z vás.
A teraz k tej nezávislosti (nebudem riešiť, že nezávislosť médií ako taká je v podstate mýtus, keďže všetky médiá musia byť závislé minimálne napríklad na platnej legislatíve). Nezávislé médiá by mali byť podľa súčasného ponímania ľudí také, čo si dovolia informovať pravdivo o všetkom. Bez ohľadu na to, čo chce ten čo ich financuje.
V spoločnosti začala panovať pomýlená predstava, že financovanie médií ich sledovateľmi, poslucháčmi a čitateľmi je zárukou nezávislosti média. Ľudia na to začali naozaj počúvať a dospelo to dokonca tak ďaleko, že po úspechu takéhoto financovania projektov Slobodný vysielač či Zem a vek sa niečo podobné začali pokúšať aj veľké projekty ako Denník N, .Týždeň,…
Podstata je ale v tom, že zárukou nezávislosti média môžu byť len a jedine ľudia, čo médium tvoria a nie to, ako je médium financované. Na území ČR a SR je množstvo nezávisle sa tváriacich médií (financovaných vlastnými fanúšikmi), ktoré nezávislé absolútne nie sú. Ich tvorcovia vycítili možnosť riešenia si vlastnej finančnej situácie a preto ich nezávislosť skončila na ideologickej hranici ich prispievateľov. Nebudú predsa riskovať stratu svojich príjmov zverejňovaním pravdy, ktorá by nahnevala ich platiteľov.
Podchytili si svoje stádočko, ktorému je mnohokrát ukradnutá anonymita autorov, chýbajúce zdroje informácií, jednostranne podávané informácie. Podstatné nie je, aby ovečky z ich stádočka začali samostatne premýšľať, ale aby sa nechalo pokiaľ možno pravidelne podojiť.
A výsledok? Spoločnosť zmagorená ešte viac, ako kedykoľvek predtým. Lebo ako mi raz povedal jeden klasik, bude si treba vybrať jeden zo zákopov. A to sa už vo veľkom deje. Na pravdu a klamstvo sa nepozerá ako na pravdu a klamstvo, ale rozhoduje hlavne to kto informáciu podáva. Nenávisť vyplývajúca z vyberania si zákopov je prenášaná aj tam, kde sa v realite ani nenáchádza.
Jeden z príkladov. Stačí sa pozrieť na príspevky týkajúce sa kozmonautiky a viac nenávisti je pravdepodobne už iba v diskusiách o vojnových konfliktoch. Časť diskutujúcich sa tlačí do amerického zadku a kope do ruského, druhá (hlavne tá „alternatívna“) časť sa tlačí do ruského a kope do amerického a tretia (najmenšia) časť iba neveriacky krúti hlavou, prípadne pridá nejaký fakt.
A paradoxne, zatiaľ čo by sa propagandami zmagorení diskutujúci najradšej pozabíjali (lebo už si vybrali svoj zákop), tak americkí astronauti a ruskí kozmonauti (spolu s ďalšími) ruka v ruke štartujú prakticky každé tri mesiace smerom k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Tam niekoľko mesiacov spoločne žijú, pomáhajú si. A množstvo z nich sa priatelí aj po skončení ich spoločných misií vo vesmíre…
PS.: Keď pri určitom výroku poviem, že napríklad Fico má pravdu, neznamená to, že som volič resp. fanúšik SMERu. Rovnako keď poviem, že Šebej vyjadreniami o mne klamal, neznamená to, že nikdy nemôže povedať pravdu, resp. že mu nikdy nedám za pravdu…
Nuž … tašká téma. Pravda je len na 2 miestach : v nadpise jedných novín a u PánaBoha. Fšetko ostatné je len viac alebo menej (záleží od motivácie, charakteru a znalostí jej hlásateľa) sa približujúca snaha o je hlásanie.