Platobná karta je platobný nástroj v oblasti bezhotovostného platobného styku. Ide o plastovú kartu štandardizovanej veľkosti vybavenú magnetickým kódom (pásikom) alebo čipom. Vydavateľom platobnej karty je banka, resp. iná finančná inštitúcia. Pomocou platobnej karty môžete platiť v obchodoch, na internete, prípadne si vyberať peniaze z bankomatu. Prvá platobná karta bola vyrobená z plechu spoločnosťou Western Union v roku 1914. Umožňovala svojim klientom telefonovať a posielať telegramy bez okamžitého platenia. Postupom času prechádzali platobné karty svojím vývojom, začali sa vyrábať z odolného plastu, dostali štandardizovaný rozmer 85,595 mm x 53,93 mm x 0,76 mm a pribúdali aj ochranné prvky. Najskôr magnetický prúžok, hologramy a nakoniec čip.
Väčšina ľudí vníma na platobných kartách iba ich verejne prezentované výhody. Pri platení vás nikto neotravuje mincami pri vydávaní, karta nezaberá v peňaženke veľa miesta… Avšak za platobnými kartami sa skrýva aj množstvo nástrah, ktoré si väčšina ľudí neuvedomuje. Vďaka používaniu platobnej karty je človek veľmi ľahko sledovateľný. Banka totiž pri používaní karty vidí, kde ste boli, čo ste kúpili, koľko vás to stálo. O používateľoch platobných kariet majú v podstate všetky dôležité informácie, podľa ktorých sa dajú odsledovať jeho návyky. To však nie je jediné nebezpečenstvo, ktoré z platobných kariet číha. Postupom času je čoraz väčší tlak na používanie hotovosti a pretláčanie platobných kariet. Tie majú totiž v porovnaní s hotovosťou pre banky obrovskú výhodu. Je to záchranná brzda bánk, ktorá sa nazýva limit.
V súčasnosti si ešte limity môžete viac-menej nastaviť vy, ale nikde nie je napísané, že v budúcnosti vám limit na kartu natvrdo nestanoví banka a ona bude prakticky rozhodovať o tom, koľko peňazí mesačne zo svojho účtu budete môcť použiť. A darmo budete mať na účte tisíce, keď váš mesačný limit bude niekoľko sto eur.
Nemenej zaujímavým výdobytkom modernej doby novodobej edície platobných kariet je čip. Karty obsahujú mikroelektronický prvok s možnosťami mnohostranného kódovania rôznych informácií. Tieto karty už dokážu pracovať aj na bezkontaktnej báze. Stačí, ak si spojíte možnosť zápisu rôznych informácií s bezkontaktným prečítaním čipu, a skrytá hrozba sa vám objaví aj sama…
Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – Máj 2013
