RNDr. Pavol Demeš, CSc., sa narodil 8. 1. 1956 vo Vrábľoch. Po ukončení VŠ štúdia pôsobil v biomedicínskom ústave Univerzity Komenského v Bratislave. Tesne pred koncom totality sa zúčastňuje ročného študijného pobytu v americkom štáte Alabama a prakticky ihneď po zavedení demokracie v roku 1989 sa dostáva do štátnych štruktúr.
Začínal ako riaditeľ odboru medzinárodnej spolupráce na Ministerstve školstva SR, pričom spolu s americkým Slovákom Davidom P. Danielom prišiel s myšlienkou založenia mimovládnej neziskovej organizáciu SAIA-SCTS, n. o. (Slovenská akademická informačná agentúra – Servisné centrum pre tretí sektor), ktorá už „od roku 1990 svojimi programami a službami posilňuje občiansku spoločnosť a napomáha internacionalizácii vzdelávania a vedy na Slovensku“.
Činnosti SAIA-SCTS sú dodnes fi nancované miliónmi eur z grantov od rôznych organizácií. Medzi ich darcami nájdete napríklad aj Rockefeller Brothers Fund, Nadáciu otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, Nadáciu Friedricha Eberta, Ford Foundation a desiatky ďalších.
Ako nominant VPN na rok obsadil kreslo ministra medzinárodných vzťahov SR a v roku 1992 sa už usmieval na predvolebných reklamných materiáloch strany ODÚ (Občianska demokratická únia) po boku takých es ako Langoš, Čalfa, Woleková, Hofmann či Mikloš. Prišiel však volebný neúspech a on sa na niekoľko rokov presúva na miesto riaditeľa odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, kde pôsobí aj ako poradca nášho prvého prezidenta Michala Kováča.
Demeš mal vplyv aj pri zakladaní Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) a dodnes sedí v jej správnej rade s Miroslavom Lajčákom, Brigitou Schmögnerovou, Jurajom Blanárom, Petrom Weissom a ďalšími.
V roku 1999 strávil pol roka vo Woodrow Wilson Center vo Washingtone a krátko po návrate sa už po slávnostnom otvorení za účasti prezidenta The German Marshall Fund of the U. S. Craiga Kennedyho stáva riaditeľom pobočky tejto americkej nadácie pre strednú a východnú Európu. Jej cieľom je „podporiť demokratický proces v strednej a východnej Európe“.
Francúzsky týždenník Le Nouvel Observateur v roku 2005 napísal: „S desiatkami predstaviteľov demokratických brigád, brigád nového typu (akýchsi amerických Che Guevarov) sme sa stretli v Belehrade a Tbilisi, a taktiež v Bratislave a Kyjeve. Detailne nám popísali svoje recepty na zvrhnutie postkomunistických diktatúr. Najskúsenejší z nich sa volá Pavol Demeš.“ Ten podľa neho „v roku 2000 tajne koordinoval program zahraničnej pomoci vzbury proti Miloševičovi“ a spolu s inými „šampiónmi slobody“ sa mal podieľať aj na zvrhnutí ďalších vodcov vývozom „unikátneho know-how, pozostávajúceho zo sofi stikovanej zmesi nenásilnosti, marketingu a fundraisingu (zberu prostriedkov)“. Spolu s Mikulášom Dzurindom či Karlom Schwarzenbergom sa stáva členom The European Council on Foreign Relations (ECFR).
V súčasnosti pôsobí Pavol Demeš spolu s Martinom Bútorom, Rastislavom Kuželom či Zuzanou Wienk aj ako poradca projektu LEND (program lídrov angažujúcich sa v nových demokraciách), ktorý v júli 2012 spustila ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clinton a „vyváža“ ich odborné znalosti a skúsenosti do celého sveta. Je aj externým poradcom súčasného slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka a má svoje miesto v rade starších Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation.
„Väčšina postkomunistických autokratov pripomína krabov. Majú pevný pancier, ale všetci majú jedno veľmi zraniteľné miesto: chcú dostať legitímnosť vo voľbách. V deň hlasovania sa večer zhromaždia dôkazy o falšovaní, a tie sa veľmi rýchlo rozšíria po celej krajine. A ihneď vychádzajú stovky tisícok ľudí do ulíc. Následne by mali mierovou cestou prevziať kontrolu nad štátnymi zariadeniami, aby ukázali autokratovi, že zákonná moc prešla do iných rúk. A pretože polícia nestrieľa, už je ruka v rukáve.“
Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – Marec 2014
