PRÍPRAVA PÔDY
V roku 1978 bola vo Švédsku založená Nadácia Charty 77, do ktorej prispievalo množstvo európskych i zámorských osôb a organizácií. Kľúčovým sponzorom tejto nadácie bol George Soros. Jej oficiálnym cieľom bola morálna aj finančná podpora disidentov a ich rodín. Podpora padla na úrodnú pôdu a s príchodom demokracie v novembri 1989 prišli aj zastúpenia nadácie do Prahy a Bratislavy. Rozvoj „občianskej“ spoločnosti sa tak začal rozbiehať na plné obrátky. Už v decembri 1989 navštívil Bratislavu George Soros osobne, nadväzoval tu kontakty s predstaviteľmi Verejnosti proti násiliu (VPN). Niekoľko mesiacov nato už na pôde ministerstva školstva vzniká Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA), pretože „nové spoločenské podmienky si prirodzene vyžiadali existenciu nezávislej informačnej agentúry, ktorá by zaručovala prístup k informáciám a poskytovala poradenstvo o možnostiach štúdia v zahraničí a vytvorila by otvorený a transparentný systém uchádzania sa o štipendiá, ktoré v období po zmene režimu Slovensku ponúkli zahraničné vlády a rôzne mimovládne neziskové organizácie…“
SAIA a neskôr aj Nadácia pre zahraničné vzdelávanie občanov Slovenskej republiky vznikli hlavne zásluhou vtedajšieho riaditeľa odboru medzinárodnej spolupráce Pavla Demeša s výdatnou pomocou Američana slovenského pôvodu Davida P. Daniela, ktorý prišiel na Slovensko ešte pred Nežnou revolúciou ako historik v rámci Fulbrightovho štipendia a po nej zakotvil ako poradca u Demeša na Ministerstve školstva SR. SAIA sa v priebehu ďalších rokov čoraz viac orientovala na programy pre tretí sektor, ktorý sa rýchlo rozvíjal, a z tohto dôvodu došlo aj k jej premenovaniu. V názve pribudlo Servisné centrum pre tretí sektor (SAIA – SCTS).
V auguste 1990 sa v Bratislave konala Medzinárodná konferencia nadácií a neziskového sektora, ktorej organizátormi boli už vyššie spomínané Ministerstvo školstva, mládeže a športu SR, Právnická fakulta Univerzity Komenského a dve americké nadácie – Rockefeller Brothers Fund a Charter 77 Foundation, New York. Spolupredsedami konferencie boli rektor Univerzity Komenského, bývalý komunista, a zároveň signatár Charty 77 Miroslav Kusý a prezident Rockfeller Brothers Fund Colin G. Cambell. Na konferencii sa debatovalo o tvorbe legislatívy a podmienok pre fungovanie organizácií neziskového sektora a vytvárali sa kontakty s „partnermi“ z regiónu a z USA.
„PARTNERSKÁ“ POMOC
Kľúčovú úlohu v neziskovom sektore zohrávajú peniaze, a tie začali prúdiť na Slovensko zo zahraničia prostredníctvom rôznych donorov. Medzi najaktívnejších podporovateľov, inštitúcie a programy, ktoré poskytovali financie mimovládnym organizáciám na Slovensku, sa zaradili veľvyslanectvá USA, Veľkej Británie a Severné- ho Írska, Kanady, Holandského kráľovstva, Informačná služba Spojených štátov USIS, Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj USAID a Delegácia Európskej únie na Slovensku.
USAID bola poverená americkým Kongresom udeľovať granty ďalším americkým vládnym inštitúciám v rámci súboru právnych predpisov, nazvaného Support for East European Democracy (SEED). Sem patrí napr. U. S. Information Agency (jej iniciatíva Citizens Network Initiative), Citizen’s Corps, National Endowment for Democracy či PeaceCorps. V roku 2000 USAID svoje aktivity na Slovensku ukončila, avšak neskôr nasledovala ešte druhá vlna podpory demokratizácie a posilnenia občianskej spoločnosti. V snahe aktivizovať voličov vo voľbách v roku 2002 boli poskytnuté ďalšie prostriedky. V roku 2003 bola bratislavská kancelária opäť zatvorená a ďalšie prostriedky po tomto dátume už administruje Regional Service Center v Budapešti a USAID Washington.
Ďalšia americká nadácia National Endowment for Democracy (NED), ktorá je síce súkromná, ale dostáva stovky miliónov od Kongresu Spojených štátov, prerozdelila ďalšie milióny dolárov, či už nepriamo prostredníctvom organizácií ako National Democratic Institute (NDI) a International Republican Institute (IRI), alebo priamo formou grantov organizáciám ako Inštitút pre verejné otázky (IVO), Aliancia Fair-play či Transparency International.
V „boji“ za slobodu a demokraciu pomáha finančnými príspevkami aj ďalšia americká nezisková organizácie Freedom House, v „boji“ za otvorenú spoločnosť Sorosov Open Society Institute z New Yorku a miliónmi okrem iných prispieva aj Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe (CEE Trust) a The German Marshall Fund of the United States (GMF).
Pre potreby financovania boli založené aj rôzne nadácie. V roku 1991 tri americké nadácie C. S. Mott Foundation (programový koordiná- tor John Blyth), Rockefeller Brothers Fund (programový koordinátor William Moody) a German Marshall Fund (programová koordinátorka Marianne Ginsburg) založili Environmental Partnership for Central Europe (EPCE), ktoré bolo určené na finančnú podporu projektov v oblasti životného prostredia, rozvoja komunít a miestnej demokracie (v roku 1996 sa EPCE Slovensko zmenilo na samostatnú Nadáciu Ekopolis). V tom istom roku Martin Bútora, Peter Zajac, František Mikloško, Peter Tatár, Juraj Flamik, Miroslav Kusý a Fedor Gál zakladajú Nadáciu Milana Šimečku, v ktorej sa zhromažďujú a prerozdeľujú zdroje najmä zahraničných donorov.
Rok po EPCE vzniká aj Open Society Fund Bratislava (názov Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation prijala v roku 1997). Tá začala prerozdeľovať finančné prostriedky Georgea Sorosa pre mimovládne organizácie (MVO), ktoré dovtedy prúdili najmä prostredníctvom Nadácie Charty 77. Ide rádovo o milióny eur.
A o niekoľko rokov vďaka finančnej pomoci International Youth Foundation (IYF), C. S. Mott Foundation, Rockefeller Brothers Fund a Ford Foundation vzniká aj Nadácia pre deti Slovenska.
NA ČO, ZA ČO
Z údajov USAID Slovakia vyplýva, že počas jej pôsobenia na Slovensku pritieklo do všetkých oblastí celkovo vyše 190 miliónov dolárov. Mimovládnym organizáciám pomohla USAID do roku 2002 spolu takmer 17 miliónmi dolárov. V rokoch 1995 – 1998 sa uskutočnil program DemNet (Democracy Network), ktorý spravovala Nadácia pre občiansku spoločnosť (Foundation For a Civil Society). V rokoch 1999 – 2002 tiekla podpora hlavne prostredníctvom programu dvoch slovenských organizácií – ETP Slovensko a Nadácia Ekopolis – Tvoja Zem. Tento program dostal od USAID celkovo 2 milióny dolárov.
Tučné zdroje poskytuje aj Americké veľvyslanectvo na Slovensku. Podľa údajov Fóra donorov malo v rokoch 1994 – 2000 k dispozícii spolu viac ako 37 miliónov korún na rôzne projekty. Ako vo svojej analýze upresňuje Eduard Marček, prostriedky sú v podkladoch uvedené iba ako príjem, dá sa však predpokladať, že boli použité na granty. Či zahŕňajú aj prostriedky USIS a USAID alebo iba priamu podporu veľvyslanectva, nie je jasné. Rovnako ako to, či boli určené iba pre mimovládne organizácie alebo pre širšie spektrum príjemcov.
Milióny na podporu mimovládnych organizácií sa presúvajú aj prostredníctvom Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Len na svoju prevádzku v rokoch 2000 – 2012 minula viac než 6,5 milióna eur. Na grantoch v spomínanom období prerozdelila, samozrejme, omnoho viac, takmer 33 miliónov eur, pričom ďalšie milióny určené pre projekty na území SR boli rozdeľované už pred rokom 2000.
Drvivú väčšinu prostriedkov do NOS-OSF previedol Open Society Institute, Zürich, súkromný neziskový fond pôsobiaci vo Švajčiarsku a USA. Takmer tri milióny z príjmov nadácie tvorili príspevky Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe, Washington, D. C. Nemalým dielom, konkrétne viac než 2,3 milióna eur, v spomínanom období prispeli aj slovenskí daňoví poplatníci. Takáto suma totiž do nadácie „natiekla“ prostredníctvom Úradu vlády a rôznych ministerstiev SR. Viac ako 430 000 eur daroval americký nadačný fond Ch. S. Mott Foundation Flint a prispievali aj rôzne zahraničné ambasády, Svetová banka a množstvo ďalších.
Z obrovského balíka peňazí sa prostriedky prerozdeľovali od vzdelávacích až po rómske a ľudskoprávne programy. Vďaka tomuto prerozdeľovaniu si napríklad Nadácia Milana Šimečku mohla prilepšiť o viac ako 266 000 eur, z ktorých potom podporovala aj projekty typu e-learningový kurz Multikultúrna výchova pre učiteľov, Časy nových menšín, Multikulti do školy či Posilnenie vplyvu rómskych aktivistov na verejnú politiku.
Z takmer 200 000 eur pridelených Inštitútu pre verejné otázky bola financovaná aj Súhrnná správa o stave spoločnosti (kapitoly: Národnostné menšiny, Rómovia, Ľudské práva, Médiá, Školstvo), projekt Ekonomické elity a korporatívna filantropia na Slovensku, ako aj projekt Zvyšovanie informovanosti o diskriminácii a ľudských právach medzi aktérmi pracujúcimi so znevýhodnenými skupinami. Desiatky tisíc eur boli udelené aj odborníkom z M.E.S.A. 10, Centru pre ekonomické a sociálne analýzy, aby sa prostredníctvom projektu Podpora fiškálnej decentralizácie na Ukrajine mohli s ukrajinskými partnermi podeliť o svoje skúsenosti zo Slovenska.
Viac ako 100 000 dolárov obdržala Vzdelávacia nadácia Jana Husa, 59 000 eur Nadácia Charty 77, 50 000 dolárov Nadácia Pontis, vyše 105 000 eur Aliancia Fair-play a viac ako 125 000 eur na infovoľby získalo aj občianske združenie MEMO 98.
Nadácia Ekopolis s víziou „vyspelej občianskej spoločnosti“ od svojho vzniku prerozdelila viac ako 14 miliónov eur. Do tejto na prvý pohľad ekologickej nadácie okrem množstva nadnárodných firiem či slovenských bánk prispeli napríklad aj Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe s viac ako 3 miliónmi eur, US Agency for International Development s viac ako 1,3 milióna eur, Nadácia C. S. Mott s viac ako 1,5 milióna eur a desiatkami tisíc eur aj Rockefeller Brothers Fund či vyššie spomínaná Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation.
Mediálnym partnerom nadácie je aj denník SME. Popri ekologických projektoch len v roku 2003 v rámci Programu inštitucionálneho posilnenia rozdelila desiatim organizáciám takmer pol milióna eur (14,3 milióna slovenských korún), pričom Inštitút pre verejné otázky dostal na svoje posilnenie 1 000 000 korún, Nadácia Milana Šimečku 2 000 000 korún, Transparency International Slovensko a Nadácia SPACE po 800 000 korún. O rok neskôr dostala na podporu prevádzkových nákladov organizácie 500 000 korún aj Nadácia Charty 77 a 300 000 korún Aliancia Fair-play. V rokoch 2002 – 2004 dostal 835 000 korún na svoje projekty Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Tretia významná nadácia, Nadácia Pontis vznikla ako slovenská pobočka americkej Foundation for a Civil Society s názvom Nadácia pre občiansku spoločnosť (NOS). Ani ona nezaostáva a vyvíja aktivity týkajúce sa „dlhodobej finančnej udržateľnosti mimovládnych neziskových organizácií, ich inštitucionálneho posilnenia a organizačného rozvoja“.
V roku 2005 napríklad darom vo výške 316 500 korún na financovanie prevádzkových nákladov zachránila pred ukončením, resp. pozastavením aktivít Alianciu Fair-play a sumou 299 500 korún stabilizovala Konzervatívny inštitút. Rovnaké sumy rovnakým inštitúciám udelila aj v nasledujúcom roku. Pontis slúži aj ako sprostredkovateľ zahraničnej pomoci. V roku 2006 získala od Európskej komisie, The Charles Mott Foundation a National Endowment for Democracy viac ako 4 milióny korún na projekt Bieloruský program, International Republican Institute poskytol viac ako 1,7 milióna korún na Iránsky a ďalších 1,7 milióna korún na Iracký program. Kým v Iraku podporovala činnosti, ktorých cieľom bola výchova prvej generácie MVO lídrov a posilňovanie ich organizácií, v Bielorusku smerovali činnosti k posilňovaniu domácej analytickej komunity a príprave reforiem pre obdobie po páde Lukašenkovho režimu. Touto nadáciou prechádzali aj granty pre srbských analytikov a novinárov.
ZA JUDÁŠSKE GROŠE
Okrem nadácií boli postupne pozakladané desiatky rôznych organizácií, z ktorých viaceré dodnes slúžia na ovplyvňovanie volieb, politiky aj verejnej mienky na Slovensku, ale finančné prostriedky čerpajú väčšinou zo zahraničia, resp. zo zhromaždených zahraničných zdrojov v našich nadáciách.
Na Slovensku sa totiž vždy našiel dostatočný počet ľudí, ktorí boli ochotní za odmenu od svojich donorov šíriť ich myšlienky. Takto sa vytvorila dobre fungujúca sieť s obrovským vplyvom, médiami počnúc, ekonomikou pokračujúc a politikou končiac. Samozrejme, ich činnosť je sprevádzaná množstvom kvetnatých fráz o snahe byť nápomocní pri budovaní lepšej a spravodlivejšej spoločnosti.
V ekonomickej oblasti nastúpilo v roku 1992 Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy (M.E.S.A. 10), pričom číslo 10 symbolizovalo počet jeho zakladateľov, ktorými boli Pavol Hofman, Jozef Kučerák, František Šebej, Mikuláš Dzurinda, Ján Langoš, Anton Vavro, Ivan Mikloš, Gabriel Palacka, Pavol Kinčeš, Anton Dančo. Predmetom záujmu bola sociálna politika, verejné financie, zahraničná politika, zahraničný obchod a zahraničné investície či privatizácia. Hlavným cieľom bola podpora trhovej ekonomiky, pričom sa centrum venovalo ovplyvňovaniu verejnej mienky s cieľom presadiť a zatraktívniť hodnoty uznávané M.E.S.A. 10 v spoločnosti. Samozrejme, s finančnou podporou NOS-OSF, OSI, Svetovej banky a mnohých ďalších.
Z dôvodu odklonu od demokratického vývoja na Slovensku po voľbách v roku 1992 bola v nasledujúcom roku založená Stála konferencia občianskeho inštitútu (SKOI) s cieľom naďalej verejnou činnosťou chrániť, pestovať, všemožne zveľaďovať a šíriť ideály novembra 1989 aj v samostatnej Slovenskej republike. Počas svojej existencie a vďaka finančnej podpore GMF, USAID, OSF, FH a mnohých ďalších realizovala projekty ako: Reformné procesy na Slovensku, Integrácia do NATO, Vývoj občianskej spoločnosti, Propagácia občianskej spoločnosti a desiatky iných. Pri pátraní po menách súvisiacich s dnes už nefungujúcou organizáciou natrafíte na známe tváre typu Peter Osuský, Peter Tatár, Juraj Hrabko, František Šebej, Ján Langoš, Ivan Mikloš, László Nagy, Ladislav Snopko, Milan Šútovec, Ernest Valko, Peter Schutz, František Mikloško, Ivo Samson, Štefan Hríb, Juraj Kuš- nierik, Róbert Žitňanský, Ivan Šimko, Daniel Lipšic aj Ľudovít Kaník.
Viacero zo spomenutých mien má súvislosť aj s Konzervatívnym inštitútom, financovaným z veľkej časti zo zahraničia a založeným v roku 1999, ktorý sa projektmi ako Do NATO so zdvihnutou hlavou a otvorenými očami, Ekonomické dopady vstupu Slovenska do Európskej únie, Ekonomické aspekty členstva Slovenska v EÚ či Kultúrno-hodnotové aspekty vstupu SR do NATO snažil v „čo najväčšej miere napomôcť vytvoreniu takej atmosféry v spoločnosti, ktorá bude voči konzervatívnym postojom vnímavá a bude ich široko akceptovať“.
Partia už ostrieľaných harcovníkov v zložení: Martin Bútora, Zora Bútorová, František Šebej, Grigorij Mesežnikov, Péter Hunčík, Oľga Gyárfášová, Vladimír Krivý, Ivan Mikloš s vrcholiacim bojom proti „mečiarizmu“ v roku 1997 založila ďalšiu „nezávislú“ mimovládnu neziskovú organizáciu, združujúcu odborníkov z rôznych oblastí, vytvorenú so zámerom „presadzovať hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike a spoločenskom rozhodovaní“ – Inštitút pre verejné otázky (IVO). Život tejto organizácie, ktorá funguje dodnes, je, samozrejme, závislý od štedrých darov donorov. Medzi nimi sú aj takmer všetky americké organizácie vymenované v tomto článku.
S podobnými kontaktmi, avšak už od roku 1993, funguje aj Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), ktorú spolu s Rudolfom Chmelom, Pavlom Demešom a ďalšími zakladala Magdaléna Vášáryová. V štruktúrach tejto nestraníckej inštitúcie boli, prípadne stále sú, aj Peter Weiss, Eduard Kukan, František Šebej, Alexander Duleba, Ivo Samson a množstvo ďalších. Ako už zo samotného názvu vyplýva, zameriava sa na zahranično-politické smerovanie Slovenska, presnejšie povedané jeho občanov.
O sledovanie mocných sa od roku 1998 stará ďalšia nezisková mimovládna organizácia – Transparency International. Jej oficiálnym poslaním je „znižovať korupciu zvyšovaním transparentnosti a znižovaním byrokracie“, pri- čom jej rozpočet desiatkami tisíc eur napĺňajú USAID, OSI, OSF, NED, Nadácia Ekopolis. Medzi členmi Aliancie za transparentnosť a boj proti korupcii nájdete aj Eugena Jurzycu, Grigorija Mesežnikova alebo Juraja Sterna.
Sekunduje jej aj ďalšie neziskové a nestranícke občianske združenie, ktoré oficiálne chce, aby túto krajinu spravovali zodpovední, transparentní a profesionálni politici – Aliancia Fair-play, ktorej šéfuje Zuzana Wienk, v minulosti aj v spolupráci s napr. Oľgou Gyárfášovou, Eugenom Jurzycom a Ernestom Valkom. Aj túto aktivitu finančne pokrývajú z väčšej miery staré známe Sorosove „firmy“ NOS-OSF, OSI či CEE Trust. A takto by sa dalo pokračovať s desiatkami ďalších organizácií.
DÔLEŽITÁ ÚLOHA MÉDIÍ
Aby to celé bolo dokonalé, už stačí iba výsledky „nezávislej“ práce v správnom čase a na správnom mieste prezentovať verejnosti. A keďže v každej dobe sa nájdu médiá typu Domino fórum, .týždeň, SME či Delet, ktoré sú viac či menej, personálne alebo inými spôsobmi prepojené s organizáciami a osobami z mimovládneho sektora, nie je žiaden problém dávať priestor v médiách tým správnym, a hlavne „nezávislým“ odborníkom a analytikom. A kým sa verejnosť vďaka tomu hašterí, či je lepšia ľavica alebo pravica, či sú upierané práva homosexuálom, prípadne či sme rasistickí voči Rómom, zároveň s tým bez problémov prebehne rozpredaj štátneho majetku do zahraničia, rozloží sa sebestačnosť krajiny, rozhodovacie právomoci sa odovzdajú západným mocnostiam a slovenskí vojaci sa posielajú zabíjať do iných krajín. Ani to však nestačí a „mimovládni“ vlci v rúchu baránka na prvý pohľad nenápadne, avšak systematicky a vytrvalo pracujú na presadzovaní záujmov a agendy svojich zahraničných chlebodarcov. A v prípade potreby sa dokonca bez problémov dostanú do mocenských štruktúr aj bez zvolenia. Stačí sa pozrieť na tri príklady z nedávnej minulosti. „Nezávislý“ Martin Bútora, a zároveň čerstvý člen expertného tímu generálneho tajomní- ka NATO Andersa Fogha Rasmussena, smeruje do Kancelárie prezidenta SR, Ivo Samson už operuje na Ministerstve obrany SR a Pavol Demeš opäť radí na Ministerstve zahraničných vecí a európskym záležitostí SR…
Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – Máj 2014
