Väčšina z Vás už vie, že približne pred mesiacom som prestal písať články na blog.sme.sk. Dôvod bol ten, že pod rôznymi zámienkami sa médiá snažia zatvárať oči pred rôznymi obrovskými problémami, ktoré na Slovensku máme, nevynímajúc narastajúcu neznášanlivosť medzi určitými skupinami ľudí. V tom mojom konkrétnom prípade to bolo o neznášanlivosti medzi občanmi a politikmi.
Keď som dostal ponuku využívať priestor na konkurenčnom blogu blog.pravda.sk tak po niekoľkých správach, ktoré som si vymenil s pánom od nich čo mi dal ponuku a odpovedi: „tak ale niečo iné sú jalové reči v krčme a niečo iné napísať slová o vystrieľaní politikov na seriózny blog“ som zhodnotil, že ani ten priestor nie je pre mňa. Média sa totiž boja prípadne nesmú nastaviť zrkadlo spoločnosti a preto tie fakty schovávajú za slovíčka ako propagácia extrémizmu, vyzývanie na neznášanlivosť, rôzne paragrafy a podobne.
Nedávno sa stala všetkým známa smutná udalosť v Hurbanove. Množstvo diskusií, ktoré boli pri článkoch informujúcich o udalosti boli úplne odstránené prípadne zmazané. Nie je to opäť zatváranie očí pred tým, čo tu v skutočnosti máme? Pred tým, aký je stav našej spoločnosti? Pozrite si, koľko ľudí označilo príspevky ako „páči sa mi“ pod článkom kde sa písalo o motíve strelca. V jednom z tých komentárov bolo napísané, že strelec by mal dostať štátne vyznamenanie….
A preto si dovolím tvrdiť, že medzi „krčmovými“ rečami a realitou je veľmi malá hranica. A preto nepovažujem za šťastné riešenie zatvárať oči pred tým čo ľudia hovoria resp. to schovávať to „krčmové“ reči. Treba sa postaviť zoči voči problému. Veď už to, že o tom ľudia hovoria je dôkazom toho, že to tu je. A potom je už iba otázkou času, kedy sa z tých rečí stane skutočná realita. Bohužiaľ vtedy už je neskoro. Problému sa treba postaviť zoči-voči hneď a snažiť sa ho riešiť, pokiaľ nie je neskoro. Aby sa predišlo tomu, na čo v predstihu často krát práve tie „krčmové“ reči upozorňujú.
Krčmové reči napríklad upozorňujú na to, že po Slovensku sa pohybuje osoba, ktorá verejne vyzýva na krvavú revolúciu. Rovnako hovoria, že Slovenskí občania vlastnia obrovské množstvo nelegálnych zbraní. Dokonca automatických. A množstvo ďalších zaujímavostí, o ktorých sa „pre istotu“ nehovorí..
PS: Slovenská spoločnosť (a nielen tá) by sa mala pokúsiť opäť objaviť hodnoty ako sú čestnosť, charakter, dobro… Ale v súčasnom systéme vlády korporácií, bánk, politických strán a médií to nebude určite také jednoduché…
