KEĎ SA ZDRAVÝ ROZUM ĽUDÍ STRATÍ V MOCI PSYCHOPATOV

Predstavte si takýto príbeh. Úzka skupina ľudí (cca 3 tisíc osôb) má k dispozícii pekný balík peňazí. Ide konkrétne o necelých 18 miliónov eur (alebo ak chcete viac ako pol miliardy bývalých slovenských korún). Týchto cca 6 tisíc zdravých rúk by za pomoci tohto slušného balíka peňazí samozrejme dokázalo urobiť obrovské množstvo dobrých činov. Oni sa však rozhodnú celý tento balík peňazí nahádzať na kopu a spáliť. Prizerajúce sa milióny ďalších ľudí im počas toho pálenia dokonca tlieskajú. A aby toho nebolo málo, tak keď sa pálenie skončí, tí prizerajúci sa z týchto „páličov“ vyberú ešte užšiu skupinu ľudí a z vlastných peňazí im dajú ďalších viac ako 57 miliónov eur (alebo ak chcete necelé dve miliardy slovenských korún). Na ďalšie pálenie.

Tento príbeh som si bohužiaľ nevymyslel, ale ide o popísanie reality, ktorú si množstvo ľudí svojim zmýšľaním uviaznutým v moci psychopatov ani neuvedomuje. A ak niekto neporozumel tejto obraznej reči, tu je teda reč faktov.

5. marca 2016 sa konali voľby do NR SR. Vo voľbách kandidovalo 23 strán a hnutí a 2914 kandidátov (stav z 18. januára 2016). Podľa záverečných správ kandidujúcich politických subjektov o nákladoch na volebnú kampaň zverejnených na stránkach Ministerstva vnútra SR, subjekty na kampaň minuli takmer 18 miliónov eur. Konkrétne:

*väčšina nákladov bola uhradená priamo tretími osobami, nie stranou

(K spáleným peniazom som to prirovnal preto, lebo peniaze vynaložené na oblbovanie voliča prostredníctvom letákov, reklám, bilboardov, mítingov a ďalších manipulačných techník má podobný spoločenský prínos, ako keby tie peniaze nahádžete na kopu a zapálite. Ale je jasné, že tam kde chýbajú noazaj reálne a dobré činy, treba aspoň umelú a zaplatenú reklamu.)

A takto si politické subjekty vďaka „tlieskajúcim“ voličom prilepšia, ak súčasné rozloženie v parlamente vydrží celé 4 roky:

Pozn. k výpočtom: Odmenou za každý voličský hlas je jedno percento priemernej mesačnej mzdy. V roku 2016 to znamená 8,59 eur za jedného voliča. Sumu 8,59 eur štát stranám vyplatí až dvakrát – raz za hlasy, druhý raz ako príspevok na činnosť. Politické subjekty so ziskom nad tri percentá, ho dostanú postupne v priebehu štvorročného volebného obdobia. Tie strany, ktoré sa dostali až do Národnej rady dostanú aj príspevky na mandát. Na každého poslanca dostanú 30-násobok priemernej nominálnej mzdy – teda 25 770 eur ročne. Platí to pre prvých 20 poslancov. Ak má strana poslaneckých mandátov viac, za ďalších dostane 20-násobok priemernej mzdy, čo je 17 180 eur na jedného za rok.

Psychopati sú vysmiati od ucha k uchu. Milióny už majú v kešeni a ľudia bez zdravého rozumu naďalej pokračujú v ich psychopatických hrách. Matovičovci sa vadia s Ficovcami, Sulíkovci s Bugárovcami, Dankovci s Kotlebovcami a tak podobne krížom krážom takmer každý s každým. Lebo ten jeho psychopat je najlepší.

A nikomu z nich nepríde divné, že zatiaľ čo prakticky všetky strany majú pre potreby volieb zriadené transparentné účty, tieto desiatky miliónov štátnych peňazí cez ne netečú. Ale je to pochopiteľné. Však keby tiekli, potom by ktokoľvek čo ešte používa zdravý rozum mohol ľahko zistiť, či Kotleba a spol. vrátili peniaze naspäť ľuďom tak ako sľubovali, či si Kollár s Krajniakom a spol. naozaj platili predvolebnú kampaň z vlastného vrecka tak ako sľubovali, či si Sulík a spol. oblepil pred Vianocami 2016 Slovensko za vlastné, keďže stále básnia o efektívnom nakladaní s peniazmi daňových poplatníkov, či si Matovič a spol. ten dlhodobý „cirkus Humberto“ s hudbou, párkami, tričkami, časopismi platí z peňazí rodinnej firmy, keďže stále básnia o boji proti rozkrádaniu peňazí daňových poplatníkov a takto by sme mohli pokračovať aj s Bugárom a spol., Ficom a spol., Dankom a spol., Hlinom a spol. atď.

PS.: z blogu Jozefa Kurtyho „Musíme si uvedomiť, že psychopat je bezcitný, chladný, nezaujímajú ho druhí ľudia, nedokáže pochopiť problémy druhých, nemá problém podvádzať, manipulovať, klamať a porušovať zákon kvôli svojmu prospechu, nemá žiadne výčitky svedomia, neuvedomuje si svoje konanie, neprizná si vinu a jediné čo ho zaujíma je čo najväčšia moc a úspech.

V nemilosrdnom svete moderného podnikania sú takéto vlastnosti človeka často krát hodnotené vysoko a povzbudzované. Psychopati majú najväčšie predpoklady sa v dnešnom svete v kariérovom rebríčku dostať najvyššie. Sú činní najmä vo vedúcich a mocenských aparátoch ako politika, armáda, polícia, finančné a podnikateľské aparáty, úspešní podnikatelia, šéfovia či už štátnych a súkromných úradov.“