1. DEŇ
Prvý festivalový deň je viac-menej zahrievací, počas neho sa účastníci len začínajú schádzať. Po úspešnom prekročení vstupných brán sme okrem brožúrky s kompletným programom na reklamnej šnúrke, vriec na odpadky či 3D okuliarov súvisiacich s koncertom skupiny Kraftwerk dostali aj špeciálne číslo jedného z mediálnych partnerov Pohody, týždenníka .týždeň s podtitulom Praktický sprievodca festivalom.
V jeho editoriáli dal Štefan Hríb do pozornosti okrem iného desiate výročie existencie týždenníka, „jedno veľké prekvapenie“ nachystané v piatkovom programe či sobotňajšiu diskusiu s Fedorom Gálom.
Väčšinu obsahu tvoria články, ktorých texty pojednávajú o umelcoch nachádzajúcich sa v programe festivalu. Popri jednej strane s logami všetkých partnerov (komerčných spoločností, médií, ale aj americkej a izraelskej ambasády, Nadácie Otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, Visegrad Fund, Nadácie Pontis…) sa nedá nevšimnúť si celostranové upozornenie na prítomnosť stanu iniciatívy Európskej únie Mládež v pohybe či špeciálne grafi cké upozornenie (1/3 strany) na debatu, ktorú organizuje Aspen Institute Prague. Aspen Institute je jeden z najprestížnejších svetových think-thankov. Jeho prezidentom a výkonným riaditeľom je Walter Isaacson (bývalý šéfredaktor časopisu Time a riaditeľ CNN). V správnej rade inštitútu figuruje napr. Madeleine Albrightová (bývalá ministerka zahraničných vecí USA), Condoleezza Riceová (bývalá ministerka zahraničných vecí) či Javier Solana (bývalý generálny tajomník NATO). Aspen Institute je z veľkej časti financovaný nadáciami, ako sú napr. Ford Foundation, The Rockefeller Brothers Fund či Carnegie Corporation. Partnerské inštitúty pôsobia v Berlíne, Ríme, Madride, Lyone, Tokiu, Naí Dillí, Bukurešti a od júla 2012 aj v Prahe.
V rozhovore tohto špeciálneho vydania, ktorý viedol Juraj Kušnierik so zakladateľom festivalu Pohoda Michalom Kaščákom, zaspomínali na zaujímavé momenty súvisiace s 18-ročnou históriou festivalu, zapojenie sa festivalu do kampane Rock volieb počas vrcholiaceho boja proti mečiarizmu v roku 1998, ale aj na 17. november 1989. „Až keď sa Havel stal prezidentom, tak som vedel, že to dobre dopadne,“ reagoval Michal Kaščák na otázku, kedy mu došlo, že sa to celé môže zmeniť (komunizmus).
Po vybavení na vstupe sme sa dostali do priestoru stanového mestečka. To bolo pre ľahšiu orientáciu rozdelené na sektory, pričom ich hranice boli vyznačené páskami, na ktorých sa pravidelne striedalo logo festivalu s logom a odkazom na stránku Európskej komisie. Vybrali sme si miesto, postavili stan a začali „pohodovať“. Vo štvrtok sme okrem dobrého koncertu kapely Kraftwerk navštívili ešte aj hudobne zaujímavý koncert Ukrajinskej národnej filharmónie, ktorá mala odohratím skladby Obrázky z výstavy od ruského skladateľa Modesta Petroviča Musorgského symbolicky zmieriť Ukrajinu s Ruskom. Počas tohto vystúpenia viali pod pódiom aj ukrajinské vlajky.
2. DEŇ
Symbolika aktu z večerného koncertu fi lharmónie sa však vytratila hneď začiatkom druhého festivalového dňa. V stánku Amnesty International, nachádzajúcom sa v sektore „neziskoviek“, bola pripravená kulisa zobrazujúca ruského prezidenta Vladimíra Putina ako princa, pričom princezná, ktorú objímal (jej hlavu vytvárali umiestnením svojej tváre do otvoru samotní návštevníci), držala v ruke granát.
Neziskoviek boli v spomínanom sektore desiatky. Počnúc organizáciou Všetko o GMO cez Nadáciu Ekopolis, Slovenskú Asociáciu Falun Gong, Greenpeace, Iniciatívu Inakosť až po zoskupenie VLK a Organizáciu muskulárnych dystrofikov v SR. Ďalšia kulisa na fotenie sa nachádzala v stánku OZ Odyseus, kde ľudia pod heslom Som kondóm, som sexy! prepožičiavali svoje tváre kresleným prezervatívom. Prvá nami navštívená diskusia, ktorú odštartoval obrovský potlesk, bola diskusia Café Europa: Prekvapenie v stane Europa stage. Potvrdil sa festivalový šum, jej hlavným aktérom bol prezident Andrej Kiska. Záujem o diskusiu bol naozaj obrovský a množstvo ľudí muselo zostať vonku pred stanom.
Ešte pred prezidentom povedal pár slov Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR, ktorý pripomenul, že sú partnerom Pohody už šiestykrát, a ako dodal, Pohoda je pre nich „model ideálnej Európy“. Zároveň pozval všetkých aj do ich nového európskeho informačného stánku, ako aj do stanu Mládež v pohybe.
A potom sa už dostal k slovu moderátor Štefan Hríb: „Ja som tu mal pred troma-štyrmi rokmi jedného prezidenta, to bol český prezident Václav Havel. A vtedy som povedal, že si neviem predstaviť, že by som tu mal slovenského prezidenta. (potlesk) Teraz si to skúšam predstavovať. (smiech publika) Ahoj, Andrej.“ (smiech publika) „Ahoj, Štefan.“ (potlesk) A takouto formou s množstvom smiechu a veľkého potlesku sa pokračovalo počas celej diskusie moderátora s prezidentom.
No riešili sa aj vážne témy. Andrej Kiska rozprával o potrebe dostať do politiky slušnosť, o vymenovávaní ústavných sudcov, o odpolitizovaní zdravotníctva. Riešila sa skutočnosť, že prezident sa teraz obklopuje milými a inšpiratívnymi ľuďmi, ale súčasne sa musí stretávať aj s takými ako „teta Macejková“ či predseda vlády. Ako príklad človeka, ktorý vošiel do politiky s poctivými úmyslami, uviedol Ivetu Radičovú sediacu pod pódiom, ktorá sa následne postavila, aby pozdravila ľudí v stane, a vyvolala búrlivý potlesk.
Po ďalších otázkach a výzve, aby ľudia chodili viac voliť, Štefan Hríb ukončil diskusiu slovami: „Andrej, ja som tu 20 rokov nemal, nespájal akúkoľvek nádej, úctu a váhu s postom prezidenta republiky, ktorej občanom som 20 rokov. Teraz prvýkrát mám tú nádej, že by to mohlo mať váhu. Zvládneš to?“ Na čo prezident reagoval: „Ak sa mi náhodou nebude dariť a budem padať na duchu, prosím, zavolaj ma do tohto stanu, nech zase tú energiu dostanem naspäť, a neboj sa, budeme bojovať. Prosím, pomôžte, ale bojujme spolu.“
Po týchto slovách sa za znejúceho standing ovation prezident spolu s Ivetou Radičovou a v obkolesení ochranky vydal na prechádzku festivalovým areálom, navštívil stánky neziskoviek a mávaním zdravil okoloidúcich návštevníkov. V ďalšej nami navštívenej diskusii O Ukrajine slovom a fotografiou, ktorú otvorila Nadácia Otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation, diskutoval moderátor Andrej Bán so svojimi hosťami, medzi ktorými boli Robert Tappert (HN), Mirek Tóda (SME), Fedor Blaščák, Tomáš Rafa (SITA) a Alexander Duleba (SFPA). V tejto diskusii sa zúčastnení mohli napríklad od Fedora Blaščáka dozvedieť aj to, že „Ukrajina je predsa dnes príkladom a akýmsi svetovým bojiskom o demokraciu, čiže je veľmi dôležité, aký je jej svetový verejný obraz“.
NOS – OSF bola na festivale neprehliadnuteľná aj vďaka jej trom „meeting pointom“ OPEN, FREE a MIND, ktoré pomáhali návštevníkom festivalu zorientovať sa v areáli, prípadne informovali aj o programe festivalu.
Podvečer bola v programe ešte jedna zaujímavá diskusia. V stane Shalom Chaverim Jeho Excelencia Alexander Ben-Zvi (mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Štátu Izrael) a Igor Rintel (predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR) diskutovali na tému Kto sú vlastne židia. Riešili sa historické otázky, palestínska problematika, prenasledovanie židov. Na otázku, či sú židia potomkovia Chazarov, Igor Rintel odpovedal, že „to je jedna z najkrajších teórií momentálneho antisemitizmu“, pričom rozobral aj rôzne genetické výskumy.
Padla aj otázka, či židia ovládajú médiá. Igor Rintel argumentoval, že počas pracovnej cesty do Londýna zo 40 – 50 televíznych programov nenašiel ani jeden židovský a cca 20 bolo arabských. Z európskych médií majú skôr pocit, že sú antisemitské a tvrdenia o ovládaní médií považujú za fámu. Reč prišla aj na židov odmietajúcich Štát Izrael z náboženských dôvodov. Veľvyslanec uviedol, že je to veľmi malá skupinka (2 – 3-tisíc ľudí), a hoci nechcú byť občanmi Štátu Izrael, chcú peniaze na sociálne záležitosti. Pri otázke, či sa nedá napr. na základe histórie rodiny Rothschildovcov očakávať istá opatrnosť väčšinovej verejnosti, že veci sú ovládané rodmi židovského náboženstva, veľvyslanec jednoznačne odpovedal: „Absolútne nie.“ Podľa neho je to teória odvíjajúca sa od knihy Protokoly sionských mudrcov, ktorú mal napísať začiatkom dvadsiateho storočia ruský agent a je medzi antisemitskými hnutiami veľmi populárna.
A ako dodal Igor Rintel, v rokoch 2008 – 2012 EÚ vyplatila pásmu Gazy 2,7 miliardy eur, pričom všetky peniaze sa dostali do rúk Hamasu: „Ak by židia, v úvodzovkách, ovládali Európu, je veľmi málo pravdepodobné, že by vyplácali výplaty príslušníkov Hamasu, že by platili rozpočet Hamasu ako teroristickej organizácie. Predpokladám, že keby bolo pravdou to, čo hovoríte, toto sa nedeje.“ Druhý deň Pohody sme zakončili návštevou energického koncertu skupiny Travis.
3. DEŇ
Tretí deň začal našou účasťou na diskusii odohrávajúcej sa na Visegrad stage, ktorá niesla názov SNP na vlastnej koži. Jeden z hostí, 92-ročný priamy účastník bojov generál Ján Husák, hovoril o svojich zážitkoch. Druhý hosť, generálny riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania Stanislav Mičev, sa okrem SNP dostal napr. aj k osobe Mariána Kotlebu, ktorý vyhral voľby v bývalej povstaleckej oblasti. Zároveň poprosil mladých ľudí, aby si pri voľbách prečítali, čo chce ten-ktorý kandidát dosiahnuť. „Keď si prečítate, že chce vystúpiť z EÚ, čiže aj zo schengenského priestoru, že chce vystúpiť z NATO, že chce zaviesť naspäť korunu, tak hádam takého človeka nebudete voliť,“ dodal.
V rovnakom priestore, kde deň predtým diskutoval Štefan Hríb s Andrejom Kiskom, tentoraz diskutovali Fedor Gál a Michal Kaščák na tému November ’89. Fedor Gál opäť poprel zinscenovanie udalosti komunistickými špičkami, stopy revolúcie podľa vlastných slov vidí všade, aj keď sú niektoré „zahovnené“ a desí sa vyhasínania pamäte. Práve preto sa chystá vydať po stopách dvoch slovenských židov Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorí utiekli z Osvienčimu.
Z pohodového rámca vyčnievala diskusia o objektivite v médiách s názvom Kto klame?, ktorá sa uskutočnila v spolupráci s Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva. Moderoval ju Lukáš Krivošík a medzi diskutujúcimi hosťami bol aj redaktor nášho mesačníka Ľubomír Huďo. A tak hlavne vďaka nemu zazneli aj informácie o deravej verzii 11. septembra, lízingových novinároch, tendenčnom spravodajstve či potrebe vytvárania nepriateľa.
Zaujímavá bola aj diskusia Haterstvo na sociálnych sieťach – nový trend. O „haterstve a hateroch“, po slovensky niečo ako „nenávisti a nenávistných“, diskutoval aj spisovateľ Michal Hvorecký. „Sloboda znamená, žiaľ, aj to, že ľudia môžu mať totálne odlišný názor ako vy, môžu byť o ňom hlboko presvedčení a môže byť totálne v rozpore s vaším presvedčením a vy, žiaľ, nemáte právo ich zmeniť.“ Po konfrontácii otázkou: „Nie je haterstvo aj to, keď napríklad pán Hvorecký rožňavskej knižnici napísal, že keď tam dovolia vystúpiť nejakému pánovi Rostasovi, on tam už v živote nevstúpi…“ pán Hvorecký zareagoval: „To som naozaj napísal. Bol som pobúrený tým, že tomuto človeku, ktorý sa s obľubou vyhlasuje za obeť systému a obeť cenzúry, nijako neprekáža za verejné prostriedky knižníc v mestách alebo krajoch robiť si propagačné turné pre svoju knihu, ktorá je plná antisemitizmu, rasizmu a konšpiračných teórií, ktoré sú vycucané z prsta. Tá kniha je jeden paškvil, a to nebola výčitka pánovi Rostasovi, on jednoducho zneužíva štátne inštitúcie. Bola to výčitka tej knižnici. Ja som ten svoj list adresoval Gemerskej knižnici, pretože som bol pobúrený tým, že jej dramaturgia tam takéhoto človeka pripustí. Máme na Slovensku množstvo autoriek a autorov oveľa hodnotnejších kníh, ktoré tam nemajú priestor, a navyše sa neštylizujú ako obete nejakej cenzúry alebo niečoho a jednoducho považujem za smutné, keď takéto nekompetentné knihovníčky a knihovníci dávajú priestor takejto nenávisti, ktorú táto knižka, relácia a médium tohto človeka šíria.“
Ďalšou účastníčkou, a zároveň moderátorkou diskusie o haterstve, bola Lucia Kollárová. Tá prednedávnom zverejnila svoj článok Liga na ochranu židov: bitkou na antisemitov, ktorý ukončila slovami „Bolo by zaujímavé vedieť, či a kedy sa chlapci z LDJ chystajú navštíviť toho „komika“, ktorý vymyslel quenelle…“ LDJ je pritom organizácia bitkami napádajúca ľudí, ktorých si vyhliadne na internete a vyhodnotí ich za antisemitov. Keď sme ju konfrontovali s otázkou, či takéto jej správanie nie je určitou formou haterstva, odpovedala stručne a jasne: „Myslím, že necháme skôr priestor pánom,“ pričom myslela priestor pre ďalšie otázky.
„Ako sa hovorí, nič nie je horšie ako fašizmus, len tichý fašizmus. Toto je niečo, čo podľa mňa v Slovensku tak niekde drieme. A tie výsledky župných volieb pre mňa boli neuveriteľným šokom a v podstate akýmsi potvrdením nejakej tendencie, ktorá tu je,“ boli už ďalšie slová Michala Hvoreckého. Nimi nadviazal na vyjadrenia psychiatra Petra Hunčíka. Podľa neho je strašné, ako na Slovensku nereagujeme na každodenný rasizmus a antisemitizmus a je pre neho nepochopiteľné, resp. pochopiteľné, ale patologické, že kým všade v demokratických civilizovaných krajinách je v politickom boji snaha získať si hlasy menšiny, na Slovensku prináša hlasy „postaviť sa proti homosexuálom, proti adopciám detí, proti Maďarom, proti židom“. Posledná nami navštívená diskusia súvisela s predstavovaním knihy Fedora Gála a Petra Zajaca. Druhý menovaný sa v debate o 25 rokoch slobody rozhovoril aj nasledovným štýlom: „Ak ma niečo frustruje v tomto čase, tak je to množstvo mojich intelektuálnych priateľov, ktorí dnes hovoria: Ja som nemal hlasovať za ostreľovanie Juhoslávie, ja som pacifista. Ale ako by Juhoslávia dnes vyzerala, keby tam NATO nevstúpilo? Však by tam bola dodnes vojna. Hovorím si, čo si sa zbláznil človeče? Ako kde to sme? Áno, je hrozné niekoho bombardovať, človek sa proti tomu búri, ale niekedy proste treba urobiť takýto krok, treba zastaviť násilie násilím, aby nevzniklo väčšie násilie.“
ODCHOD DOMOV
Na to, ako vnímajú politické pozadie festivalu Pohoda samotní návštevníci, sme sa ich pýtali na spiatočnej ceste domov po skončení festivalu. Väčšina z nich nemá o politike ani tušenie, pretože tam idú predovšetkým kvôli hudbe, resp. zabávaniu sa so svojimi priateľmi. Menšia skupina je s politickým pozadím spokojná, lebo rovnakú politiku podporuje aj v súkromnom živote. Našla sa aj úplne malá skupina ľudí, ktorí sa nám na túto tému odmietli vyjadriť, keď zistili, z akého sme časopisu. Aktívneho účastníka Pohody, ktorému by politické pozadie festivalu prekážalo, sme pri ankete nestretli.
Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – August 2014
