Čas sa kráti, atmosféra hustne a preto je na čase začať rozlišovať o čo komu ide. Skôr ako si začnete robiť svoj názor, je dobré sa zamyslieť nad správaním sa osôb, ktoré vás ovplyvňujú. Uvediem zopár príkladov, ktoré môžu pomôcť rozlíšiť, kto naozaj chce a kto nechce na Slovensku celospoločenskú zmenu k lepšiemu.
Ten kto nechce zmenu bude:
– bez dôkazov nálepkovať a dehonestovať akcie vyzývajúce na zmenu
– vyvíjať snahy o navodenie atmosféry politického pozadia
– bude sa snažiť bez dôkazov kompromitovať aktívne osoby a vyvolávať hádky
– volať po absencii riešení, slabej pripravenosti a nedostatku nových lídrov
– bude šíriť reči o nereálnosti a idealizme
– dokola bude upozorňovať na to ako sa niečo nedá
– hovoriť o tom ako treba ľudí niečím pritiahnuť
– sa snažiť za každú cenu pretláčať vopred pripravené „riešenia“
– mať problém so zakázaním politických strán v podobe ako ich poznáme dnes
– neustále hovoriť o nedostatku informácii a vyhlásení (pričom keď bude mať možnosť si pre informácie prísť, nepríde)
– bude sa odvolávať na nezáujem verejnosti, resp. nečinnosť okolia a Slovákov ako takých
– …
Ten kto naopak zmenu chce:
– nebude mať problém s odstavením ľudí nielen s komunistickou ale aj partokratickou minulosťou, dokonca aj keby sa to týkalo jeho samotného
– bude pomáhať hľadať spôsoby ako sa niečo dá urobiť
– si nebude dávať malé, alebo čiastkové ciele
– nebude mať potrebu byť mediálna hviezda
– bude konkrétne a fakticky upozorňovať na možné problémy
– nebude hovoriť o tom čo všetko chýba a nie je pripravené, ale bude pomáhať s prípravou toho, čo vie najlepšie
– si aj sám nájde dôvody, prečo sa zúčastniť a pomôcť aktivitám
– nepotrebuje hovoriť o tom, aké to bude ťažké a dlhé, kým sa to dosiahne
– bude bez akýchkoľvek problémov ochotný diskutovať
– nebude pozerať na to čo pre zmenu robia ostatní, ale bude sa aj sám snažiť v rámci svojich možností prikladať ruku k dielu
– …
Tak toto je len zopár príkladov, ako medzi riadkami čítať, kto čo vlastne chce. 17.11.by sa teda symbolicky mala na druhý pokus začať naša cesta k lepšej spoločnosti. Ktorú budeme tvoriť MY všetci spoločne (logicky to preto nemôže byť už vopred pripravené). Nebude to ľahké, ani to nebude zo dňa na deň, ale za pokus to rozhodne stojí.
PS: ak sa zamýšľate nad tým, prečo sa ohľadom 17.11. rozhodli aktívni ľudia nekomunikovať s médiami, skúste si pozrieť na to, koľko krát prekrútili, resp. „vhodne“ zostrihali vyjadrenia v prospech tohto systému, ktorý nás a našu slobodu pomaly ale isto zabíja. Oni sú totiž tiež súčasťou toho chorého systému, ktorý sa pokúšame odstrániť. A okrem médií ho určite bude za každú cenu brániť aj množstvo osôb….