Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave. Slovenská sociologička, politička a bývalá predsedníčka vlády SR. Nádej na jej kandidatúru v prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať v roku 2014, je aj napriek jej odmietaniu mediálne stále živená.
Keď sa rozšírila informácia, že sa jej meno objavilo na zozname členov KSČ, pričom v strane mala byť údajne už okolo roku 1978, samotná Radičová prehlásila: „Nikdy som nebola kandidátkou KSČ.“ V predrevolučnom období po doštudovaní pôsobila na pôde Sociologického ústavu SAV.
Po prebehnutí revolúcie prišlo dvojročné členstvo vo VPN a angažmán na Katedre sociológie FiF UK, po ktorom sa začala jej ďalšia životná epizóda.
Stala sa dlhoročnou výkonnou riaditeľkou „mimovládnej“ neziskovej organizácie Nadácia S.P.A.C.E. – Centrum pre analýzy sociálnej politiky. Medzi partnerov tejto organizácie okrem iných patrí aj Svetová banka (The World Bank), United States Information Service, Bratislava či Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti. Hlavným ofi ciálnym poslaním S.P.A.C.E., n. o., je „prispievať k premene spoločnosti po páde komunizmu“. V správnej rade sa môžete stretnúť napríklad aj s analytičkou Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Oľgou Gyárfášovou, špecialistkou na verejnú mienku, ktorá vystupuje vo viacerých elektronických aj tlačených médiách nielen u nás, ale aj v zahraničí.
V správnej rade samotnej Nadácie otvorenej spoločnosti – Open society foundation (NOS SOF) sedela Radičová zasa priamo s prezidentom IVO Grigorijom Mesežnikovom, pričom OSF prerozdeľuje státisíce eur nielen pre samotný IVO, ale napríklad aj pre občianske združenie Aliancia Fair Play. To riadi Zuzana Wienk a jeho úlohou je „pozerať politikom na prsty a poukazovať na to, kde kradnú, podvádzajú a kde by sa mali správať čestnejšie“.
Potom, ako sa Radičová v roku 2006 stala členkou strany SDKÚ-DS, ktorej šéfoval tandem Mikuláš Dzurinda (člen think-tanku The European Council on Foreign Relations – ECFR) a Ivan Mikloš (účastník stretnutí Bilderberg group) a s jej podporou bojovala v roku 2009 o post prezidenta SR, bol predvolebný mediálny boj plný „nezávislých“ vyjadrení vyššie menovaných osôb.
Ešte v máji roku 2008, už ako profesorka a kandidátka na post hlavy štátu SR, stihla, resp. mala tú česť navštíviť bratislavskú lóžu Tolerancia, ktorá patrí do najstaršej organizácie pre ochranu a podporu práv židov – B’nai B’rith. V októbri 2012 už ako bývalá predsedníčka vlády SR prednášala na výročnej konferencii organizovanej Banque Privée Edmond de Rothschild Europe, pričom v úvode celého podujatia bola odvysielaná krátka videovizitka histórie a celosvetového prínosu klanu Rothschildovcov s pomerne úsmevným mottom: „Humanizmus ide ruka v ruke s kapitalizmom.“
„Spomínam si na vášnivé diskusie ešte na pôde Verejnosti proti násiliu, kde sme boli v skupine ľudí, ktorá sa dožadovala, aby sa neurobila hrubá čiara, ale niesla zodpovednosť za obdobie pred rokom 1989. Vtedy vyriekol Ferko Šebej tú známu vetu: „Priatelia, ak hrubú čiaru, tak prosím aspoň trochu prerušovanú.“
Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – Január 2014
