PhDr. Grigorij Mojsejevič Mesežnikov sa narodil 25. marca 1958 vo vtedajšom Sovietskom zväze v meste Oriol. Na Slovensko sa dostal vďaka manželke, s ktorou sa spoznal počas štúdia na vysokej škole v Moskve. Je považovaný za jedného z najcitovanejších analytikov v slovenských médiách.
Po príchode na Slovensko získal v roku 1983 doktorát v študijnom programe vedecký komunizmus a v predrevolučnom období pracoval v Ústave marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského. Táto univerzitná normalizačná inštitúcia spolupracovala s Ústavom marxizmu-leninizmu ÚV KSS.
Ústav komunistickej strany sa orientoval hlavne na výskum komunistického a robotníckeho hnutia na Slovensku, a aby sa mohol lepšie prispôsobovať potrebám strany, resp. cieľavedomejšie sa sústrediť na teoretické rozpracúvanie úloh pre oblasť spoločenských vied vytýčených zjazdmi KSČ alebo KSS, modifi koval podľa potrieb svoju organizačnú štruktúru. A tak napríklad v roku 1972 vznikol odbor teórie politiky a výstavby strany a odbor boja proti súčasnému antikomunizmu, či v siedmej päťročnici odbor zameraný na výskum súčasného stavu a perspektív socialistickej spoločnosti.
V spomínanom ústave ÚV KSS okrem iných pracovali napríklad aj neskorší porevolučný minister obrany Pavol Kanis či poslanec Národnej rady a veľvyslanec Peter Weiss.
Ani aktívna podpora socialistického zriadenia však nebránila tomu, aby Mesežnikovo meno v novembri 1989 fi gurovalo už na zozname autorov vyhlásenia sovietskych občanov, ktoré čítal na tribúne Milan Kňažko.
Po revolúcii sa Mesežnikov dostal na Slovenskú akadémiu vied a neskôr v roku 1997 založil spolu s Martinom Bútorom, Ivanom Miklošom, Františkom
Šebejom a ďalšími „mimovládnu“ organizáciu Inštitút pre verejné otázky (IVO). Ten bol v prvých rokoch existencie fi nancovaný hlavne vďaka príspevkom Inštitútu otvorenej spoločnosti, ktorého zakladateľom je George Soros.
Už ako prezident IVO (je ním od roku 1999 až dodnes) sa v orgánoch Nadácie otvorenej spoločnosti z pozície podpredsedu správnej rady stretával aj s Ivetou Radičovou, Eugenom Jurzycom, Martinom Bartom či Jozefom Mikloškom. Mesežnikov je okrem toho aj členom rádu B‘nai B‘rith, konkrétne patrí medzi bratov a sestry bratislavskej lóže Tolerancia. Rád B‘nai B‘rith, t. j. „Synovia Zmluvy“, bol založený v roku 1843 v New Yorku s cieľom zachrániť súdržnosť amerických židov. Postupne sa rád stal centrom fi lantropických aktivít po celom svete. Bratislavská lóža Tolerancia má približne 60 členov a okrem Mesežnikova, ktorý má na starosti politické aktivity, do nej patrí aj Juraj Alner, Pavel Traubner, Peter Werner, Ivan Pasternák a ďalší. Lóža iniciovala aj pravidelné stretnutia 4 lóží strednej Európy, na ktorých sa okrem nej zúčastňuje aj košická lóža Concordia, pražská Renaissance a maďarská lóža Budapešť. K členstvu v B‘nai B‘rith sa otvorene hlási aj čoraz známejší investigatívny žurnalista Martin Daňo.
„Antisemitizmus na Slovensku má tri základné podoby. Po prvé, ide o prvoplá- nový otvorený antisemitizmus živiaci nenávisť k židom ako osobitnému spolo- čenstvu, po druhé, ide o glorifi káciu slovenského štátu z rokov 1939 – 1945, po tretie, ide o protiizraelské postoje a antisionizmus, ktorý často vystupuje ako sofi stikovaný druh moderného antisemitizmu.“
Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – December 2013
