Sprostredím geoinžinierskych projektov (označenie umelých a cielených zásahov do zemskej atmosféry, prípadne povrchu) sa v poslednej dobe spája aj téma tzv. chemtrails (chemických stôp či dráh v ovzduší). Pri chemtrails má ísť o utajené rozprašovanie škodlivých chemikálií či vírusov a baktérií (už aj komerčnými lietadlami) vo vzduchu s cieľom redukcie či ovládania populácie. Chemtrails má svojich zaprisahaných prívržencov, rovnako tak aj odporcov. Kde je pravda? Je vôbec možné sa k nej dopátrať? Preto sme v tejto súvislosti oslovili odborníkov a zainteresovaných ľudí aj u nás na Slovensku.
Keďže problematika chemtrails bezprostredne súvisí s lietadlami a leteckou dopravou, obrátili sme sa najskôr na Ministerstvo obrany s otázkami týkajúcimi sa podmienok preletov lietadiel nad naším územím. Od hovorkyne ministerstva Mgr. Martiny Ballekovej sme obdržali odpoveď, že „vzdušné sily denne monitorujú všetky civilné aj vojenské lety nad územím Slovenskej republiky. Denne evidujeme približne 700 letov nad naším územím. Každý let má vopred stanovenú letovú trať, ktorá sa v priebehu letu na základe povolenia letových dispečerov môže upraviť. V prípade vojenských letov musí daný štát žiadať o povolenie na prelet krajinu, ktorú bude prelietavať“, a pri otázke, či sú lietadlá po vstupe do nášho vzdušného priestoru monitorované, či nevykonávajú nad naším územím nejakú činnosť, napr. vypúšťanie nečistôt do ovzdušia, dodala, že „každé lietadlo, ktoré prelieta ponad územie Slovenskej republiky, je monitorované“.
Čo sa týka samotných „čiar“ na oblohe, podľa stanoviska SHMÚ „je úplne bežné, že za vhodných podmienok zostávajú kondenzačné čiary na oblohe aj niekoľko hodín, dokonca sa rozširujú a pri procese ďalšej tvorby ďalšej oblačnosti vytvárajú oblačnú vrstvu“. SHMÚ sa na pozorovanie, resp. monitorovanie kondenzačných pásov nezameriava, a ako uviedol vo svojom vyjadrení k problematike hovorca SHMÚ Mgr. Ivan Garčár: „SHMÚ považuje chemtrails za konšpiračnú teóriu. Nemáme informácie o príprave, vzniku a pôsobení chemických mrakov v atmosfére a ich pôsobení na ľudský organizmus. Odborne sa nespolupodieľame na meraniach a nemáme nijaké informácie o výskyte takýchto mrakov na našom území.“
Samotné geoinžinierske projekty (Davida Keitha z Harvardskej a Truda Storelvma z Yalovej univerzity) klimatológ RNDr. Pavol Faško, CSc., chápe ako dôsledok snáh zmenšiť dopady globálneho otepľovania. „Z analýz výsledkov meteorologických meraní na Slovensku a z globálnych klimatických modelov vyplýva, že klimatická zmena už prebieha a má v sebe aj určitý potenciál hrozby, ktorý má však rôzne regionálne aspekty.“ Hovorí, že „svetové veľmoci a politicko-spoločenské inštitúcie svetového významu sa už takmer 25 rokov nevedia dohodnúť na miere zodpovednosti za globálne otepľovanie a klimatickú zmenu, nehovoriac o konkrétnejších regulačných opatreniach“. Tak „iniciatíva geoinžinierov je v porovnaní s predchádzajúcimi laxnými konštatovaniami a závermi najrôznejších samitov konečne niečím konkrétnym, čo by mohlo byť začiatkom určitej novej etapy. Nebolo by však šťastné, ak by tento prístup geoinžinierov bol iba akýmsi experimentom s neurčitým komplexným výsledkom“. Osobne im však vyčíta, že „nehľadajú riešenie v obmedzovaní zdrojov globálneho otepľovania, ale snažia sa vzniknutý a vyvíjajúci sa stav regulovať umelými zásahmi. Ale toto je veľmi pravdepodobne akceptovateľnejšie pre väčšinu svetovej populácie ako sa obmedzovať v raste životnej úrovne“. A ako na záver dodáva, návrhy tohto druhu treba prijímať „citlivo a s príslušným dôrazom na vedecké poznatky a skúsenosti, pričom treba jasne zadefi novať, aké vedľajšie následky môžu takého opatrenia spôsobiť, prípadne ako sa s nimi potom vysporiadame“.
Článok bol publikovaný v časopise Zem a Vek – Marec 2014
