DZURINDOVA OBHAJOBA BOMBARDOVANIA JUHOSLÁVIE (31.3.1999)

31.3.1999 sa do rozpravy 11.schôdze NR SR prihlásil predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda a takto znel jeho prejav:

„Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

pani poslankyne, páni poslanci,

v prvom rade chcem zvýrazniť alebo podčiarknuť, že vláda Slovenskej republiky plne podporuje, vždy podporovala všetky aktivity medzinárodného spoločenstva tak Organizácie Spojených národov, ako aj OBSE, Európskej únie, Kontaktnej skupiny, Severoatlantickej aliancie, všetky aktivity, ktorých cieľom je zastavenie násilia, začatie mierového procesu a zabránenie rozsiahlej humanitárnej katastrofe v Kosove. Boli sme pripravení vyslať aj do Kosova špeciálnu jednotku v rámci síl KFOR v prípade, že by sa bola bývala v Rambouillet dosiahla mierová dohoda. Žiaľ, nedosiahla sa.

Slovenská republika, jej vláda považuje raketovoleteckú operáciu Severoatlantickej aliancie voči vybraným vojenským cieľom v Juhoslávii po vyčerpaní politických možností riešenia krízy za krajnú alternatívu s cieľom predísť ďalšej eskalácii napätia a ľudského utrpenia civilného obyvateľstva. V Kosove sa diala a deje genocída bezbranného obyvateľstva. Utrpenie ľudí sa nezačalo v príslušných miestach operáciou, o ktorej hovoríme. Začalo sa omnoho skôr genocídou a vyvražďovaním ľudí, ktorí sa nemôžu brániť. Nie je namieste domnievať sa, že postoj nečinnosti v takomto prípade je mravný, etický.

Rozhodnutie o udelení súhlasu s preletmi lietadiel aliancie patrí z hľadiska vnútroštátnej legislatívy do kompetencie náčelníka Štábu letectva a protivzdušnej obrany Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky pri zohľadnení politického stanoviska ministerstva zahraničných vecí. Toľko litera zákona. Pochopiteľne, dôležitosť a citlivosť danej problematiky bola dôvodom toho, že o príslušnom súhlase rokovala a následne ho potvrdila aj vláda Slovenskej republiky na svojom mimoriadnom zasadaní 23. marca. Nechceli sme sa schovávať, nechceli sme sa správať ako alibisti. Ale nie je to ani kolenačková politika, ako ste viacerí z vás povedali. Vláda Slovenskej republiky nerobí kolenačkovú politiku. Robí politiku podľa najlepšieho vedomia a svedomia tak, aby zabezpečila základné životné istoty a potreby občanov Slovenskej republiky. Chceme pre občanov Slovenska trvalú bezpečnosť, chceme pre občanov Slovenskej republiky tie najlepšie podmienky na to, aby sa mohli dobre a pokojne rozvíjať. Preto je naša základná zahraničnopolitická orientácia taká, aká je – Európska únia, Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj OECD a Severoatlantická aliancia.

Už niektorí z vás spomínali, že nejde o precedens, už to tu bolo v rokoch 1996 – 1997, aj keď, samozrejme, s pripomienkou, že išlo o zabezpečenie úspešného priebehu operácií IFOR a SFOR v Bosne a Hercegovine. Chcel by som potvrdiť, že vláda Slovenskej republiky neuvažuje nad účasťou vojakov Armády Slovenskej republiky na akýchkoľvek vojenských či vzdušných alebo pozemných operáciách v Juhoslávii, a to ani formou vyslania takzvanej obslužno-zabezpečovacej jednotky, ako sa to objavovalo v niektorých médiách. Rád by som podčiarkol, že vláda Slovenskej republiky pristupuje k hodnoteniu situácie v Juhoslávii s mimoriadnou pozornosťou. Na ministerstve zahraničných vecí bol vytvorený krízový štáb, ktorý pod vedením štátneho tajomníka sleduje a priebežne vyhodnocuje vývoj situácie v krízovej oblasti vrátane prijímania opatrení na ochranu slovenských občanov, ako aj záujmov a majetku Slovenskej republiky v Juhoslovanskej zväzovej republike.

Využívam túto príležitosť, aby som vás informoval, že v noci na dnes som telefonoval s prvým námestníkom generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie pánom Giorgiom Balansinom, ktorý ma informoval o misii ruského premiéra Primakova v Belehrade a v Bonne. Informoval ma o aktivitách Svätého otca a Vatikánu v tejto téme. Rovnako ma informoval aj o pripravovanej medzinárodnej tlačovej konferencii generálneho tajomníka aliancie, ktorá bude prenášaná prostredníctvom satelitu a, samozrejme, pousilujeme sa vykonať predpoklady na to, aby sme túto tlačovú konferenciu mohli zdieľať aj my na Slovensku. V takejto komunikácii s predstaviteľmi aliancie, samozrejme, budem pokračovať.

Vyváženosť postoja Slovenskej republiky voči konfliktu v Juhoslávii možno dokumentovať aj skutočnosťou, tak ako to zvýraznil minister zahraničných vecí, že neuvažujeme o prerušení činnosti nášho veľvyslanectva v Juhoslovanskej zväzovej republike. Uvedený postup má vzhľadom na existenciu početnej slovenskej národnostnej menšiny žijúcej vo Vojvodine aj významný psychologický aspekt.

Na záver by som chcel povedať, že vláda Slovenskej republiky plne podporuje myšlienku obojstranne prijateľného usporiadania, začlenenia Kosova ako súčasti Juhoslávie. Uvedený región chápeme ako integrálnu a neoddeliteľnú súčasť Juhoslovanskej zväzovej republiky. Akékoľvek riešenie kosovskej krízy musí podľa názoru vlády Slovenskej republiky zabezpečiť aj nezmeniteľnosť súčasných medzinárodne uznaných hraníc európskych štátov.

Dámy a páni, streda býva pravidelným dňom rokovania vlády Slovenskej republiky. Rešpektoval som skutočnosť, že ste sa rozhodli o Kosove rokovať o 9.00 hodine. Chcem vás poprosiť o pochopenie a porozumenie, že teraz sa okrem ministra zahraničných vecí a ministra obrany, ktorí vám budú k dispozícii až do skončenia rozpravy, ostatní odoberieme, lebo niektoré body rokovania vlády podľa môjho názoru neznesú odklad. Skôr ako odídem, by som rád ocenil návrh uznesenia Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Je veľmi dobré a chcem mu vysloviť podporu, chcem vás požiadať, aby ste za toto uznesenie zodvihli svoj hlas, svoju ruku.

A celkom na záver, pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, chcem využiť túto príležitosť aj na to, aby som vám všetkým zaželal milostiplné, radostné veľkonočné sviatky, čas skutočného pokoja a pevne verím, že ľudia dobrej vôle na celom svete a aj my sami budeme počas týchto veľkonočných sviatkov myslieť na trpiacich v konflikte, o ktorom je dnes reč.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)“ (zdroj prejavu: http://www.psp.cz/)

A toto je výledok toho čo obhajoval:

PS.: zoznam  tých členov Dzurindovej vlády, čo  24.3.1999 hlasovali za účasť Slovenska na bombardovaní  Juhoslávie : Sú toto vojnoví zločinci?