„Neonacisti by mali byť pre uvažujúceho a civilizovaného človeka úplnou záhadou. Po hrôzach 20. storočia by sa vlastne nemali vyskytovať lebo neexistuje jediný obhájiteľný dôvod aby existovali. A predsa nám pochodujú po uliciach hrdo sa hlásiac ku všetkým ľudským ikonám zla ku všetkým poškvrneným symbolom ku všetkým svinstvám a ešte sa predvádzajú pocitom morálnej prevahy. A čuduj sa svete mnohí ľudia im to žerú. Primnohí.“
Týmito slovami začínal v roku 2010 František Šebej svoj článok Zlo na pochode, ktorý pojednával o potencionálnej hrozbe neonacizmu na Slovensku a ktorý bol zverejnený na internetovej stránke Občianskej konzervatívnej strany a taktiež bol publikovaný aj v jednom z marcových vydaní týždenníka .týždeň.
Vo videu Nejde len o tú hŕstku neonacistov zverejnenom na portáli tohto istého týždenníka len niekoľko dní predtým v súvislosti s pochodom Slovenskej pospolitosti vyjadril aj svoje obavy vzhľadom na množstvo ľudí na Slovensku, ktorí síce na námestiach nepochodujú, avšak nechajú sa zhubnou ideológiou infikovať, odovzdávajú hlasy v župných voľbách Kotlebovi (pozn. v tom čase bol ešte vo voľbách neúspešný), veria konšpiračným bludom o sionistickom sprisahaní a pod., pričom toto všetko je pre neho „nepochopiteľné, neuchopiteľné a strašne hrozivé“.
O štyri roky neskôr sa na Ukrajine odohral Majdan. K jeho najsilnejším zložkám patrili členovia organizácie Pravý sektor, ktorá sa hlási k odkazu radikálneho bojovníka Stepana Banderu a aj samotný František Šebej radí týchto ľudí k neonacistom.
Keď však prišla v rozhovore pre denník SME reč na ukrajinský extrémizmus a jeho predstaviteľov, v odpovediach pred ukrajinskými voľbami sa vyskytovali vyjadrenia ako „Nemyslím si, že má reálne šance byť zvolený za prezidenta“, „neonacisti nie sú len na Ukrajine, ale aj v Rusku či na Slovensku, veď jeden je v Banskej Bystrici županom. A sú aj v Maďarsku, kde dokonca sedia v parlamente. Nájdete ich, a nemálo, aj v Chicagu. Treba však dodať, že nie sú ani dominantnou, ani relevantnou politickou silou. Ani na Ukrajine“, či „Títo ľudia s veľkou hubou a s radikálnymi rečami, ktorí sa nesú na vlne revolučného okamihu, sa lídrami podľa všetkého nestanú.“
Slová o niečom nepochopiteľnom, neuchopiteľnom a strašne hrozivom v jeho reakciách prítomné neboli. A po voľbách na Ukrajine sa v roku 2014 objavilo aj vyjadrenie, podľa ktorého ukrajinské parlamentné voľby ukázali, že „Ukrajinci vo veľkej väčšine vidia svoju budúcnosť v Európe, a že strašenie vládou fašistov a nacionalistov neodrážalo skutočný stav v tejto krajine“…
PS.: pred niekoľkými dňami, bola v súvislosti s dianím na Ukrajine medializovaná nasledovná správa: Konflikt ukrajinskej vlády s Pravým sektorom pominul – stane sa súčasťou armády…
